Takže sa vyriešilo niekoľko vecí naraz. Že referendum nemá význam (o tom sme sa už raz presvedčili), že o všetkom rozhoduje aj tak ministerstvo, že pôvodný názov je maďarský a preto nemá šancu ani v obci, kde žijú väčšinou Maďari. Je to dedičstvo dosť nešikovnej slovakizácie spred desaťročí, keď sa Parkán začal volať Štúrovo, hoci Štúr s tým mestom nemal nič spoločné, podobne ako Tešedík s Peredom.
Vtedy, po vojne, sa to dialo natvrdo nielen obciam s maďarským, ale aj s nemeckým názvom. Napríklad Račisdorf premenovali na Raču. Vtedy sa vtipkovalo, že ako premenujú Pezinok.
Tieto povojnové emócie sa dajú možno pochopiť, aj keď takýto spôsob slovakizácie nie je najšťastnejší. Zmeniť názov je to najjednoduchšie aj najpovrchnejšie. Som zvedavý, ako by sa volala Budapešť, keby sa splnili túžby istého slovenského politika, ktorý sa ta chcel vybrať na tankoch. Možnože Nová Žilina.
Bernolák, Štúr, Sládkovič, Tešedík, Jesenský a ďalší netušili, ako intenzívne na nich budeme spomínať. Nie je isté, či tak intenzívne na nich spomínajú aj v Čeklísi, Štúrove, Dioseku, Perede alebo vo Feledinciach. Mimochodom, ak ide o poslovenčenie Peredu, mohlo to byť jednoduchšie. Mal sa volať Pôrod a nikto by si nič nevšimol.
