Píše politológ Radoslav Štefančík
Smer aspoň vyvoláva zdanie, že sa zaujíma o životnú úroveň svojich voličov. Slovenská pravica sa správa, ako by ju táto téma nezaujímala.
Pre vysvetlenie dôvodov vzniku politických strán a formovania straníckeho systému sa v politickej teórii s obľubou používa koncept štiepnych línií.
Založený je na myšlienke, že každá spoločnosť je rozdelená do určitých socioekonomických segmentov (robotníci, roľníci, mestské obyvateľstvo, vidiek a podobne). Na vznik štiepnej línie je dôležité, aby si daná skupina bola vedomá svojej kolektívnej identity. Medzi jednotlivými segmentmi môže existovať určité napätie vyplývajúce z ich rôznorodých záujmov. Ak je toto napätie dostatočne intenzívne a dlhodobé, môže dôjsť k vzniku štiepnej línie, ktorá sa následne pretaví do vzniku politickej strany.
Hoci sa tento koncept používal predovšetkým na vysvetlenie vzniku politických strán v západoeurópskych demokraciách, v modifikovanej podobe sa používal aj pri vysvetľovaní vzniku straníckych subjektov v štátoch strednej a východnej Európy. Vznikajúce konfliktné línie transformovaných krajín sa však výrazne odlišovali od klasických cleavages (štiepnych línií – pozn. red.).
Vzhľadom na zmeny spoločnosti spôsobené vládou komunistov neboli výsledkom heterogénnej sociálnej štruktúry, ale vznikali pod vplyvom názorových rozporov medzi politickými aktérmi, s ktorými sa následne identifikovali voliči.
Tri slovenské línie
Podľa načrtnutej teórie vývoj straníckeho systému po vzniku Slovenskej republiky ovplyvňovali tri dominantné konfliktné línie – federalizmus vs. secesionizmus, orientácia na Západ vs. orientácia na Východ a socioekonomická konfliktná línia transformácie, ktorá rozdelila politické strany na ľavicové a pravicové.
Zatiaľ čo prvá línia bola prekonaná vznikom Slovenskej republiky a stotožnením sa časti opozície s novým štátom, druhá vyvrcholila voľbami 1998 a o niekoľko rokov prijatím Slovenska do NATO a Európskej únie. Na rozdiel od prvých dvoch tretia konfliktná línia sa neskončila, naopak stále pokračuje. Jej intenzita je ovplyvňovaná aktuálnymi ekonomickými problémami. A keďže svetová ekonomika je stále pod vplyvom krízy, jej intenzita kulminuje práve v tomto období.
Čo mal tento teoretický vstup naznačiť? Ak by politické strany reagovali na aktuálny politicko-ekonomický vývoj, stavali by do popredia práve tie témy, ktoré súvisia s ekonomikou, sociálnym štátom alebo životnou úrovňou občanov. Ako je to teda na Slovensku?
