Neviem, ako vyzerajú všeobecné predstavy o tom, ako deti rozmýšľajú, čo im chýba, po čom prahnú, ako rozoznávajú, čo dospelí vyvádzajú. Ako sa zabíjajú, zdanlivo za nič, aj sa rozvádzajú z detského pohľadu pre nič dôležité. Ako sa vyháňajú, a behajú s perinami a vozíkmi po celej zemeguli, a hľadajú medzierku, kde by sa skryli pred nenávisťou, hladom a zimou.
A ako vyzerajú konkrétne predstavy o tom, či deti vôbec treba, lebo to vyzerá tak, že preto, aby doopatrovali svojich rodičov, ani nie, veď iné inštitúcie to sfúknu hravo.
