Citát: „Dane zo zisku podnikov sa znižujú. Dane, ktoré platíme všetci, stúpajú. Nadnárodní investori odbúravajú sociálne vymoženosti. Aj v rozvinutých krajinách: tarifné mzdy, vysoký štandard pracovnoprávnej ochrany, spolurozhodovanie a silný sociálny štát. Devízou dňa je oslabovanie štátu a deregulácia. Odbory sa búria, ale sú čoraz bezmocnejšie... Ľudia pracujú za rovnakú i nižšiu mzdu, pretože vedia, že firmy presunú výrobu tam, kde je cena práce nižšia. Obsah pojmu reforma, kedysi pozitívny, nevzbudzuje dnes nijakú nádej, skôr obavy... Všade na svete sa zvyšujú rozdiely medzi bohatými a chudobnými.“
Tak píše Marx. Nie Karl Marx, ale nemecký kardinál Reinhard Marx. Muž, ktorý celé roky prednáša na univerzitách sociálnu etiku. V knihe s názvom Kapitál.
Kardinál neposadil menovca na lavicu obžalovaných. Konštatuje, že aj ateista Karl horlil sa skutočnú slobodu, dôstojnosť a spravodlivosť. Rovnako ako kresťania. Priznáva, že predvídal vývoj kapitalizmu jasnozrivejšie ako plejáda modernejších mysliteľov. Pripomína však, koľkokrát bolo jeho učenie zneužité. Rovnako ako učenie Kristovo. Vyčíta Karlovi, že chcel svet zlepšiť násilím. Revolúciou. Nie postupným zdokonaľovaním jednotlivcov a spoločnosti.
R. Marx nemá námietky proti globalizácii. Myslí si, že je (do istej miery) v súlade s kresťanskou predstavou jedinej ľudskej rodiny. Pozemšťanov, vybavených rovnakou dôstojnosťou. Pospolitosti, ktorá ukladá členom povinnosť solidarity. Lokálnej i globálnej. Preto hovorí o postupnom zdokonaľovaní globálneho spravovania sveta. Systému inštitúcií a pravidiel záväzných pre všetkých. Nielen ekonomických, ale aj politických.
Súhlasí s liberalizáciou obchodu. Mala by však prebiehať „asymetricky“. Teda opačne ako dnes. Rozvinuté krajiny nútia rozvojové, aby otvorili svoje trhy. Svoje trhy však chránia vysokými clami. Keby svoje clá zrušili, rozvojové krajiny by získali trikrát viac peňazí ako z rozvojovej pomoci!
Keby rozvinuté krajiny nesubvencovali svojich farmárov (EÚ, USA, Kanada a Japonsko dotujú svojich farmárov sumou 350 miliárd dolárov ročne), drobní roľníci v treťom svete by sa uživili. Neutekali by do miest. Neemigrovali by do cudziny. To nie je voľný trh. To je neokolonializmus. Presadzovaný v rukavičkách: najmä korumpovaním elít v rozvojových krajinách.
Kardinál Marx je za sociálne trhové hospodárstvo. Pripomína, že liberalizmu by sme mali vrátiť jeho pôvodný obsah: podriadiť ekonomiku širším, nielen ekonomickým záujmom.
Kardinál vydal knihu v roku 2008. Český preklad vychádza v čase, keď už aj časť slovenských pravičiarov pochopila, že sa v mnohom mýlili.
