Píše Jay Gordonová,
profesorka filozofie na univerzite vo Fairfielde,
autorka knihy Neviditeľná vojna: Spojené štáty a iracké sankcie
Ak bolo cieľom Západu donútiť sankciami Irán, aby stopol svoj jadrový program, zdá sa, že dosiahol presný opak.
Vlani v júni vošla americká vysokoškoláčka spolu so svojim strýkom do pobočky Apple v meste Alpharetta v štáte Georgia, aby si kúpila iPad. Rozprávali sa v perzštine. Predavač sa spýtal, akým jazykom to hovoria. Keď dostal odpoveď, odmietol mladej žene predať iPad s tým, že USA zaviedli voči Iránu ekonomické sankcie.
Neexistuje pritom zákon, ktorý by zakazoval firmám predávať tovar Američanom iránskeho pôvodu. Udalosť vyvolala búrku nevôle v iránsko-americkej komunite. V konaní predavača videli etnické predsudky.
S bankami je problém
Tento príbeh však ilustruje oveľa vážnejšie problémy.
Američania iránskeho pôvodu, ktorí môžu podľa zákona posielať peniaze svojim rodičom do Iránu, nedokážu nájsť na Západe žiadnu banku, ktorá by transakciu previedla.
Charitatívne organizácie nepochodili v tuctoch bánk, keď sa pokúšali poslať do Iránu finančnú pomoc vyzbieranú po ničivom zemetrasení v roku 2012. Nepomohlo, že mali licenciu od amerického ministerstva financií.
Iránci si vo svojej krajine nemôžu stiahnuť software ako Adobe Acrobat alebo antivírus MacAfee. Webstránky sú blokované.
Farmaceutické firmy s kontraktmi na legálny predaj liekov takisto zisťujú, že im žiadna spoločnosť tovar do Iránu neprevezie a žiadna banka zaň neprijme platbu.
Romantický pohľad na život v Iráne
Doláre v kufroch
Vo výsledku to v krajine vyzerá tak, že ľudia pašujú desaťtisíce dolárov cez hranice v kufroch len preto, aby zaplatili deťom vysokú školu v zahraničí alebo poslali peniaze starším príbuzným doma v Iráne.
Najefektívnejšie lieky na rakovinu a AIDS, ktoré vyrábajú len na Západe, v Iráne nedostať. Bežný obchod je v rámci nevyhnutnosti závislý na medzinárodnej kriminálnej sieti. Inak by nefungoval.
Spôsobili to sankcie, ktoré sú nastavené tak, aby zmrzačili celý energetický sektor, všetok jeho dovoz, vývoz a prístup k medzinárodnému finančnému systému. Vynútenie sankcií je pritom také silné, že firmy nechcú riskovať ani len legálny obchod s Iránom.
Pre bežných Iráncov je to zničujúce. Spustilo to kolaps priemyslu, vystrelilo do neba infláciu a spôsobilo masívnu nezamestnanosť.
V čase sankcií prosperujú len bohatí ľudia a ľudia s politickými konexiami. Stredná trieda celkom zmizla. Dokonca aj prístup k jedlu a liekom je obmedzený.
Spojenci odporovali
Sankcie Bezpečnostnej rady OSN voči Iraku spôsobili v deväťdesiatych rokoch humanitárne škody. Po škaredých udalostiach v Iraku začala Rada narábať so sankciami oveľa opatrnejšie.
Keď prezident Mahmúd Ahmedínežád obnovil snahy Iránu o obohatenie uránu, odpoveď Bezpečnostnej rady sa sústredila len na túto oblasť. Od členských štátov OSN požadovala, aby zadržali prevážaný náklad, pokiaľ sa vzťahoval k iránskemu jadrovému programu alebo výrobe balistických striel, a aby zamietli vstup a zmrazili účty osobám so vzťahom k iránskemu jadru alebo armáde.
USA si pri sankciách zvolili odlišnú cestu.
Prvé obmedzenia zaviedli v roku 1979 po zvrhnutí iránskeho šacha Muhammada Rezu Pahlavího, ktorého podporovali. K ich sprísneniu došlo za vlády Ronalda Reagana po tom, ako sa Irán v roku 1983 viditeľne zaplietol do bombového útoku na vojenské kasárne v Bejrúte. No dovtedy šlo stále len o jednostranné sankcie, vo zvyšku sveta nenašli mnoho podpory ani záujmu.
Spojené štáty narazili na zúrivý odpor mnohých svojich obchodných partnerov, keď v deväťdesiatych rokoch schválili takzvaný Iran-Libya Sanctions Act, ktorým chceli potrestať firmy za obchodovanie s Iránom. V roku 1996 vystúpila Európska únia proti americkým sankciám s tým, že porušujú medzinárodné obchodné právo.
Američania napokon ustúpili a súhlasili, že nebudú vynucovať tieto „extrateritoriálne opatrenia“. Zahraničné korporácie, vrátane ropných spoločností ako Shell, Total a Gazprom, tak naďalej investovali v Iráne. Až do roku 2000 mohli v Iráne obchodovať a investovať aj sestry amerických firiem ako Halliburton.
FOTO - ASSOCIATED PRESS
Absurdné pokuty
Humanitárna pomoc je americkými sankciami sčasti tolerovaná. Niekdajšia ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová povedala, že „cieľom je tlačiť na iránsku vládu bez toho, aby sa prispievalo k utrpeniu bežných Iráncov“. Podľa ministerstva financií je nesankcionovať vývoz jedla a liekov „dlhoročnou politikou Spojených štátov“.
Napriek tomu vychvaľoval viceprezident Joe Biden sankcie ako „najtvrdšie sankcie v histórii“. Nielenže sa zameriavajú na celú ekonomiku, ich vynútenie bolo navyše za posledné tri roky ohromujúco agresívne. Americké ministerstvo financií išlo po domácich aj zahraničných bankách, aby ich trestalo pri porušovaní sankcií voči Iránu a iným krajinám.
Britská banka Barclays zaplatila pokutu 176 miliónov dolárov. Holandskú banku ING sankcionovali v roku 2012 vo výške rekordných 619 miliónov dolárov. HSBC dostala vlani v decembri pokutu 375 miliónov dolárov.
Masívne tresty schladili biznismenov. Ale agresívny tlak sa netýka len korporácií, ktoré podporujú iránsky režim. Často má len málo spoločného s bezpečnostnými obavami.
Príkladom nech sú prípady, keď ministerstvo financií stíha spoločnosti za nevedomé porušenie sankcií pri malých, rutinných transakciách. Geico bolo stíhané za prijatie dvoch platieb za poistku auta od osoby na čiernom zozname. Stíhané sú aj neziskové organizácie. Asociácia tenisových profesionálov zaplatila pokutu takmer 50-tisíc dolárov za vyplatenie tenisového rozhodcu.
Zatiaľ čo Spojené štáty ospravedlňujú sankcie rečami o „nukleárnych zbraniach“ a „balistických strelách“, pokuty sa k bezpečnostným obavám často vôbec nevzťahujú.
Ministerstvo financií napríklad stíhalo spoločnosti, ktoré Iránu predávajú zdravotnícke zásoby, hoci išlo len o malé množstvá. Sandhill Scientific Inc. musela zaplatiť za predaj vybavenia v hodnote 6700 dolárov, Brasseler pykal za 5-tisíc dolárov.
Neexistuje pritom obava, že by mohli tieto výrobky pomôcť iránskemu režimu alebo jeho jadrovému programu. Aj vládni predstavitelia uviedli, že by tieto zásoby pravdepodobne získali americkú humanitárnu licenciu.
(Ne)možnosť výberu
Zatiaľ čo trestné stíhania zahraničných bánk sčasti prebiehajú pod patronátom amerických zákonov a nariadení vlády, USA využívajú diplomatický tlak na to, aby z Iránu vyhnali podnikateľov, hoci neporušili žiadny zákon.
Podľa jedného z diplomatov v Teheráne dávajú podnikateľom na výber jednoducho: ak obchoduješ v Iráne, nebudeš obchodovať v Spojených štátoch.
Predstavitelia ministerstva financií sa stretli s viac ako 145 bankami vo viac ako 60 krajinách sveta a tlačili na ne, aby uťali dohody s Iránom. Tvárou v tvár strate prístupu k americkému finančnému systému mnohé banky putá s Iránom neprekvapivo prerušili – nielen s režimom alebo armádou, ale so všetkými bankami a spoločnosťami.
Kým sankcie zmrzačili finančný sektor, rovnako škodlivé boli aj opatrenia zamerané na energetický sektor a prepravu tovaru.
Irán je do veľkej miery závislý od dovozu benzínu, na ktorý sa zacielili Spojené štáty a vlani aj Európska únia. Veľké spoločnosti, ako sú holandský Shell, francúzsky Total a ruský Lukoil, stopli predaj Iránu. Za obchodovanie boli v roku 2012 penalizovaní aj tí, čo sa obvykle Američanom nezodpovedajú – Čína, Singapur a Spojené arabské emiráty.
Tí, čo by nad predajom benzínu Iránu ešte predsa len uvažovali, len ťažko nájdu spôsob, ako ho do krajiny dostanú: USA trestá monacké, singapurské aj venezuelské prepravné spoločnosti.
FOTKY.SME.SK - HOFIAK
Odrezaní od sveta
Pre svoju závislosť na dovoze a vývoze je Irán obzvlášť zraniteľný na obmedzenia distribúcie tovaru.
Americké zákony sa zamerali na všetky zásielky všetkých tovarov z Iránu a do Iránu bez ohľadu na to, či sa týkajú alebo netýkajú iránskeho vojenského alebo jadrového programu.
V roku 2008 uvrhli Američania na čiernu listinu iránskych národných dopravcov: Dopravnú spoločnosť Iránskej islamskej republiky (IRISL), leteckú spoločnosť Iran Air a takisto aj ropnú spoločnosť.
Schladenie pritom siaha oveľa ďalej.
Dokonca aj bežné tovary určené na výrobu alebo spotrebu, ktoré s armádou nemajú nič spoločné, sa do krajiny nedostanú pre obavu najväčších svetových prepravcov z právnych a finančných problémov.
Hongkonský NYK Line Ltd. prestal dodávať tovar v roku 2010. Na ďalší rok ho nasledoval dánsky Maersk, jeden z najväčších prepravcov na svete, keď prestal dovážať do troch najväčších iránskych prístavov.
Voľný pád ekonomiky
Situácia v iránskej ekonomike sa medzitým prudko zhoršuje, do veľkej miery práve pre sankcie. Inflácia bujnie. V októbri 2012 spadla iránska mena o 40 percent – v priebehu týždňa. Miera inflácie bola minulý máj cez 40 percent a v júni dosiahla 45 percent.
Iránci hlásia, že ceny potravín dramaticky rastú zo dňa na deň. Podnikať je takmer nemožné, keďže obchodníci nedokážu stanoviť ceny, ktoré by boli aktuálne aspoň deň.
Príjem z predaja ropy klesol pre sankcie na polovicu. Ropný priemysel je pritom zodpovedný za asi 20 percent HDP v hodnote 870 miliárd dolárov. Generuje tiež zhruba 80 percent štátneho príjmu zo zahraničného obchodu a 50 percent vládnych výnosov, čo nemá vplyv len na armádu, ale aj zvyšné úlohy štátu vrátane školstva a zdravotníctva.
Priemysel zažíva voľný pád. Sčasti za to môže odchádzanie spoločností ako Hyundai a Peugeot, sčasti neschopnosť iránskych tovární pracovať bez dovozu materiálu, strojov a náhradných dielov.
Cena železa sa zdvojnásobila, čo ochromilo niekoľko životne dôležitých podnikov z oblasti výstavby, stavby lodí a dopravy. Výsledkom je, že výroba áut bola v roku 2011 o štyridsať percent nižšia ako v roku 2010.
Priemyselný kolaps spustil prudký nárast nezamestnanosti. Podľa organizácie International Campaign for Human Rights in Iran prišli pre zatváranie tovární na automobily asi dva milióny Iráncov. V septembri 2012 informoval jeden ekonóm, že v predošlých dvanástich mesiacoch stratilo prácu odhadom 40 percent obyvateľov veľkých miest.
Hádam nikoho neprekvapí, že ako rastie nezamestnanosť, rastú denne aj ceny, a že počet bankrotov sa za tri roky strojnásobil.
FOTO - ASSOCIATED PRESS
Z donútenia vegetariánom
Ekonomická kríza mala na obyvateľstvo vážny dopad. Zabezpečiť vzdelanie deťom z nižších vrstiev je ťažšie, pretože inflácia dvíha ceny papiera aj učebníc – sú dvojnásobné.
Vládni zamestnanci berú aj podradnú prácu, aby si privyrobili, no aj tak im to môže stačiť len na zlomok ich potrieb. Rodiny zo strednej triedy si viac nemôžu dovoliť platiť deťom štúdium v zahraničí.
Prasklina v ľudských životoch je pritom ešte širšia a dotýka sa oveľa základnejších potrieb. Sankcie priamo aj nepriamo ovplyvňujú prístup ľudí k jedlu a liekom.
Niežeby bol v krajine hladomor. Ale ako píše International Campaign for Human Rights, mäso, mlieko a ovocie sú luxus. „Z jedla je dnes zlato,“ vyjadril sa jeden rodič. „Mäso si môžem dovoliť kúpiť len pre dcéru.“
„S dcérou chodím von,“ povedal ďalší rodič, „no keby som jej kúpil ovocie, došli by mi peniaze na základné výdavky.“
V júli 2012 vypukli v Nishapure nepokoje, pretože cena kurčiat narástla tak, že si ich mnohí nemohli dovoliť. Jedna z rodín povedala: „Postupne sme z jedálneho lístka vyškrtli mlieko, jogurt, syr a maslo. Ceny rastú takmer denne, nemôžeme si ich dovoliť.“
Majiteľ jednej z reštaurácií k tomu sarkasticky poznamenal, že je to, akoby sa z ľudí zo dňa na deň stali vegetariáni.
Predaj jedla pritom nie je zakázaný. No keďže Irán dováža asi štvrtinu potravín a sankcie sú, aké sú, exportéri potravín nedokážu nájsť žiadnu banku, ktorá by prijala iránske platby.
Chýbajú lieky
Keď sa sankcie postupne sprísnili v roku 2010, Iránci to pocítili aj na prístupe k liekom.
Odhadom šesť miliónov ľudí trpí v krajine život ohrozujúcimi chorobami, ako sú rakovina a AIDS. Sú odkázaní na dovážané lieky, ktoré nedostať.
Ľudskoprávna organizácia pri Iráne informovala o „premrštených cenách, nedostatku alebo úplnej absencii množstva liekov, zbytočne dlhých radoch v lekárňach a čiernom trhu.“
Za časť problémov môže vláda. Drží v rukách peniaze a rozhoduje o tom, koľko alokuje na tie-ktoré účely. V decembri 2012 odvolali ministra zdravotníctva Marzieha Káhida Dastierda za to, že verejne kritizoval štát pre nedostatok peňazí na nákup potrebných liekov.
No aj tam, kde sú prostriedky dostupné, to nestačí, keďže európske a americké banky neakceptujú iránske platby a prepravné spoločnosti neprepravia lieky.
Problém s liekmi v Iráne
Režim má väčšiu moc
Pri všetkej škode, ktorú ľuďom napáchali sankcie, urobili len málo pre oslabenie režimu. Mali dokonca opačný efekt.
Ekonomika bola donútená presedlať na vyššiu mieru korupcie. Kde chýba legálny spôsob distribúcie, darí sa pašerákom. Absencia bežných bankových transakcií vydláždila cestu nezákonným finančným chodníčkom.
Režim, armáda a Revolučné gardy vo výsledku držia pod krkom oveľa viac ľudí ako predtým, a to navyše novými spôsobmi. Podľa analytikov vzrástla úloha Revolučných gárd spolu so sprísnením sankcií.
Pre iránskych výrobcov prakticky neexistujú legálne spôsoby, ako dovážať materiály a vyvážať produkty. Sú závislí na úplatkoch, známostiach a čiernom trhu, na ktorom sa významne podieľajú práve gardy.
Zatiaľ čo cieľom sankcií bolo donútiť Irán, aby stopol svoj jadrový program, zdá sa, že dosiahli presný opak. Sankcie sú čoraz efektívnejšie v obmedzovaní schopnosti Iránu kupovať a produkovať ropu, benzín a zemný plyn. Ako upozornili niektorí analytici, môže to viesť k tomu, že Irán bude považovať jadrový program za nevyhnutný pre naplnenie potrieb obyvateľstva.
A je tu ďalšia vec: ruskí diplomati tvrdia, že spojenecké sankcie sú v konflikte s pokusom Bezpečnostnej rady OSN obmedziť iránske jadrové ambície. Dodatočné sankcie USA podľa nich odrádzajú Irán od súhlasu s požiadavkami Rady. Aj keby totiž Irán spravil všetko, čo Rada žiada, stále bude terčom amerických obmedzení energetiky, bankovníctva a prepravy. Ustúpenie požiadavkám by krajine úľavu neprinieslo.
Sankcie voči Iránu boli v minulosti často vychvaľované ako inteligentné, zacielené na režim a jeho jadrový program a neškodné pre bežné obyvateľstvo. Možno by stálo za to spýtať sa: aké inteligentné sú tie sankcie v skutočnosti?
Autor: Jay Gordonová © Foreign Policy
