Píše Ján Štrasser
Keď sa začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia schyľovalo k rozdeleniu Česko-Slovenska, bolo mi to ľúto.
Česi vtedy na naše rozdrapené slogany Slováci na nohy! a Vládnime si sami! zareagovali pohŕdavo: Ať si jdou! Nastúpil Mečiar so svojimi spôsobmi treťoligového boxera a Slovensko rázne vykročilo do čiernej diery Európy. Hovoril som si vtedy: Nie my, ať si jdou Česi, majú právo na lepší postkomunistický údel, so slovenskou guľou na nohe sa im ťažko bude tancovať tango na parkete západnej demokracie.
