Na Slovensku sa opäť potvrdí stereotyp, že skutočne vážne to s verejnými financiami myslia len pravicoví ministri. Hoci vo svete to nie je železné pravidlo.
Poznáme už celkom dobre plán, ako si minister financií predstavuje hospodárenie krajiny vo svojom treťom funkčnom roku. To už je dosť na to, aby sme urobili prvý Kažimírov odpočet.
Keďže nevieme dosť dobre vyhodnotiť, kto z ministrov financií si koľko ulial, nevieme povedať, kto z nich je najkvalitnejšia osobnosť. Takže zostaneme pritom, že ich porovnáme ako ministrov financií.
Najprv Počiatek. Ich dvoch najviac odlišuje chápanie funkcie. Počiatek ju chápal ako nutné zlo, dobré akurát na to, aby bol vo vysokej hre. Vďaka jeho letargii sa pred krízou prehĺbila vnútorná nerovnováha verejných financií, čo sa naplno ukázalo v 2009, keď kríza vypukla. Bezradnosť maskoval tak, že ministerstvo istý čas zamlčiavalo údaje o stave financií. Slovo, ktoré vystihuje jeho pôsobenie vo funkcii, je samospád.
