Píše britský publicista Gwynne Dyer
To, že sa k nim pridali aj Čína a India, má však ešte jednu zásadnejšiu výhodu. Málokto o nej otvorene hovorí, ale súvisí s budúcnosťou ľudstva.
Prekliatie Marsu sa vzťahuje aj na ázijské krajiny. Približne dve tretiny misií zlyhali. Mnohé z nich ešte pred opustením obežnej dráhy Zeme a väčšina pri pokuse o pristátie.
Jediná japonská misia neuspela v roku 1998 a prvý čínsky pokus stroskotal pri havárii ruskej nosnej rakety, ktorá mala v roku 2011 vyniesť čínsku sondu do vesmíru – a tak sa príležitosti stať prvou ázijskou krajinou na Marse chopila India.
Pätnásť mesiacov potom, ako premiér Manmohan Singh oznámil rozhodnutie, vyletela v utorok z vesmírneho centra na východnom pobreží poltonová sonda.
Práve teraz je na našej obežnej dráhe a v priebehu dvoch týždňov by mala nabrať kurz Mars. Ak to prekliatie Marsu dovolí, samozrejme.
Na čínsko-indických pretekoch o Mars je niečo povedome komické, ale nie je to o nič absurdnejšie než rusko-americké preteky z minulého storočia.
Navyše, aby sme boli k Indii spravodliví, štartovacie okno pre relatívne lacnú cestu na Mars sa zatvorí koncom tohto mesiaca a neotvorí sa ďalšie vyše dva roky.
Hlavný dôvod
Indický vesmírny program pracuje s prekvapujúco malým rozpočtom (asi miliarda dolárov ročne), ale do vesmíru už dostal desiatky satelitov, ktoré už Indom poskytujú reálne výhody: povodňový manažment, varovania pred cyklónmi, rybársky a lesnícky manažment atď.
Lenže to všetko je blízke okolie Zeme; je otázne, či je indický diaľkový prieskum vesmíru dnes racionálny.
Za vesmírnymi programami každej krajiny čiastočne stojí nacionalizmus a politici sú ochotní podporiť ho veľkými sumami.
Čína plánuje na budúci mesiac poslať na Mesiac vesmírne vozidlo a hovorí o pristátí ľudí v roku 2024. To nepochybne urýchli aj indický program pilotovaných letov.
