Píše právnik Jaroslav Pilát,
spoluautor reformy verejnej správy z roku 2001
Voličov regionálne voľby neoslovili. Má to viac dôvodov, ale jedným z najdôležitejších je, že „nesympatickosť“ mali zapísanú už v rodnom liste. Dnes sa prejavujú dôsledky politického kompromisu pri prijímaní reformy.
S blížiacimi sa voľbami do orgánov samosprávnych krajov sa roztrhlo vrece aj s rôznymi názormi na samosprávne kraje samotné, na ich reprezentáciu, ich činnosť či nečinnosť, ako ich zlepšiť a podobne. Viditeľné a počuteľné boli najmä tie názory, ktoré hovorili o znížení počtu a tiež tie, ktoré hovorili o ich zbytočnosti a rovno zrušení. Toto, uznáte sami, nie je veľká motivácia ísť voliť. Poďme si teda niečo bližšie o nich povedať.
Pre tých, ktorí tvrdia, že celá štruktúra samosprávnych krajov bola a je zbytočná, len pár slov o dôvodoch jej vzniku. Vyššiu ako miestnu (obecnú, mestskú) úroveň územnej samosprávy predpokladala slovenská ústava od samého začiatku. Takúto štruktúru od nás požadovala Európska únia, z dôvodu koordinácie pomoci z fondov EÚ, najmä z pohľadu regionálneho rozvoja.
No a nakoniec, nemôžeme zabudnúť na fakt, že bez vzniku tejto úrovne územnej samosprávy by nebolo možné vykonať decentralizáciu, bola potrebná štruktúra, ktorá by mohla vykonávať pôsobnosti nadobecného charakteru. A decentralizácia bola požiadavka naprieč celým (vtedajším) politickým spektrom. To, čo nám predviedol Vladimír Mečiar v roku 1996, decentralizáciou nazýval len on. Druhá vec, samozrejme, je tá, či to, čo vzniklo, je aj tým, čo sme chceli, aby vzniklo.
