Píše politológ Miroslav Kusý
Najsledovanejšie druhé kolo volieb županov prebehne v Banskej Bystrici.
Bolo to ako v zlej rozprávke: predtým aj potom pohoda, ale v rozhodujúcom dni slota a pľušť.
Sobotňajšie župné voľby symbolizovalo nevľúdne vetristé a upršané počasie. Kto bol ochotný vyjsť z domu, musel mať silnú motiváciu. Rómovia z osád otvorene na kameru ľutovali, že v podobe nejakého podarúnka či aspoň päťeuroviek neprichádza. Ostatní nevoliči nečakali ani na to: štyria z piatich možných voličov k urnám cieľavedome neprišli.
Iba na počasie sa však vyhovárať nedá. Pred štvrťstoročím sme v novembrových mrazoch vychádzali denne do ulíc a na námestia a zotrvávali sme tam dlhé hodiny. Bolo prečo. Teraz však akoby šlo o skryté, utajené dôvody, hoci v skutočnosti sú nemenej dôležité.
Volili sme svojich zástupcov do strednej, vraj čoraz významnejšej úrovne správy vecí verejných. A tá je pre občana v každodennej prevádzke obvykle podstatnejšia ako to, čo sa k nemu dostáva z vyššej úrovne, od vlády i parlamentu. Toto všetko musí totiž k nemu poväčšine prejsť tiež len cez sito župana a jeho úradu.
Občan však akoby o tom nevedel.
Keď sa za hlasy neplatí
Niet sa čo diviť. Pre veľkú väčšinu ľudí je sídlo župy iné než sídlo ich rodného kraja či okresu, kde sa pohybujú „ako doma“. Kedy sa v živote dostanú na župu?
Aj meno má byrokraticky odpudzujúce: VÚC, vucka či v plnom znení „vyšší územný celok“. Kto takto rozpráva?
„Župa“ sa síce v bežnom slovníku ujala, ale oficiálne neprešla. Napokon dobre, tieto umelé útvary predsa nemajú s historickými „prirodzenými“ župami nič spoločné.
Na premiéra či poslancov parlamentu upozorňujú celoštátne médiá dennodenne, o županovi sa však zmieňujú poskromne a o jeho úrade či zastupiteľstve už skoro vôbec. Iba keď dôjde k nejakej nepríjemnosti či škandálu. Predvolebná kampaň to nevytrhne, aj keby bola perfektná. Táto na to nemala, vyznela poskromnejšie.
Dokonca aj najbohatší Smer dal svojim kandidátom na župana len po 32-tisíc eur a na poslancov už vôbec nič. Ostatné strany sa správali podobne či ešte horšie. Vidieť, že za tieto voličské hlasy nedostanú ani cent.
Veľké prekvapenia sa neočakávali a napokon k nim ani nedošlo. Súboj o bratislavského župana vyhral Frešo, hoci zatiaľ len napoly, lebo ho čaká druhé kolo. Monika Flašíková Beňová má však z prvého kola len polovicu jeho hlasov.
Zdá sa, že Smer tu nenasadil dostatočne ťažkú protiváhu, ak takú vôbec má. Vybral kandidátku, roky odstavenú z domácej politiky, „upratanú“ pre zlú partajnú povesť kamsi do Bruselu – síce na teplé miesto, ale zato ďaleko od domácej politickej scény. Aj stranícka podpora pre ňu počas kampane bola vcelku len taká vlažná. Asi okrem toho, čo pre ňu urobil volebný mág Flašík.
Frešo nemal plnú podporu pravice, hoci zdravý rozum by si to bol od nej žiadal. Podrazili ho Obyčajní ľudia a čo najviac hlasov sa mu snažil s absurdnou argumentáciou odobrať aj pravicový protikandidát Krajcer. Uvidíme, či mu ich pre druhé kolo vráti.
Napriek tomu bratislavská župa zrejme zostane v červenom slovenskom mori jedinou modrou oázou. Nielen pre župana, ale aj pre pomery v zastupiteľstve, s výraznou prevahou pravicových poslancov. Skúsenosť však ukazuje, že z toho pre Freša nevyplýva a priori krytý chrbát. Bude sa mať čo obracať, lebo navyše zostane asi ako jediný župan aj v nemilosti strany a vlády.
Najsledovanejšia Bystrica
Tri župy má Smer isté už z prvého kola. Ak platí pravidlo, že v druhom kole obvykle vyhrávajú výrazní víťazi z prvého kola, boduje Smer aj tu. Možno až na Nitru, kde je percentuálny rozdiel medzi Belicom a Galbavým najnižší, iba asi osem percent.
No aj tak najsledovanejšie druhé kolo bude prebiehať v Banskej Bystrici. Nie že by to tu Smer nemal tiež viac-menej isté, ale preto, lebo o post sa bude proti skoro päťdesiatpercentnému Maňkovi uchádzať síce len dvadsaťpercentný, ale zato povesťami opradený Kotleba.
Voči Maňkovi je to málo percent, ale pre Slovensko je to hrozivé číslo. Dosiahol ho tým, že ponúka krajine riešenia, pre ktoré strana a vláda nemá nijakú pozitívnu alternatívu – iba frázy alebo mlčanie a zamlčiavanie.
Poučenie z týchto (ako aj z predchádzajúcich) župných volieb znie, že pre strednú úroveň správy vecí verejných máme iba jednu pätinu aktívnych občanov a aj z tej sa len menšia časť zaujíma o dianie vo svojom VÚC aj inokedy ako v deň volieb. Ak je demokracia vláda ľudu či aspoň vláda pod permanentnou kontrolou ľudu, tak na tejto úrovni zatiaľ demokraciu nemáme.
Z čoho vyplýva, že treba zmeniť buď ľud (jeho politické vedomie), alebo tieto „vucky“ tak, aby pre ľud predstavovali jeho životaschopné, prirodzené regióny. Ináč nám nezostane nič iné – ako tvrdia niektorí radikáli – než zrušiť ich.
