Píše Martin Vlachynský z INESS
Väčšina európskych ekonomík naďalej šliape vodu ekonomickej stagnácie.
Nezamestnanosť je rekordne vysoká, reálne mzdy stagnujú a verejné dlhy prudko rastú. Toľkokrát prisľúbený koniec krízy je stále v nedohľadne a politici na to doplácajú poklesom popularity. Opäť čas pohľadať vinníka!
„Nemecká obsesia exportom odsudzuje Európu k depresii!“ hlásajú v rôznych verziách titulky posledných dní.
Nie je to prvý ani posledný raz, čo taký názor v Európe zaznel. Tentoraz to bolo z úst šéfekonóma Európskej komisie Marca Butiho či šéfky Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeovej.
Obviňovať Nemcov z problémov vlastnej krajiny nie je doména len Talianov a Francúzov. Dokonca i americký minister financií minulý týždeň v správe označil Nemecko za väčšiu ekonomickú hrozbu ako Čínu.
Podľa ich argumentácie Nemci zaplavujú zahraničné trhy svojím exportom a zároveň doma míňajú „menej, ako by mali,“ čím znemožňujú zahraničným firmám exportovať do Nemecka.
Konzervatívna kancelárka a jej suita zároveň bojuje proti znehodnoteniu eura, čím znemožňuje krajinám periférie vyinflovať sa z problémov a jej boj proti deficitom bráni národným vládam stimulovať ekonomiku verejnými výdavkami.
Môžeme začať tým, že je to celé nepodložný nezmysel. Nemecko síce má pomerne vysoký prebytok bežného účtu, ale vďaka exportom mimo eurozóny.
Medzi januárom až augustom 2013 má Nemecko s eurozónou dokonca mierny obchodný deficit! Ale pozrime sa na problém komplexnejšie.
