Pri účastiach, aké boli od kraja ku kraju, sa ďalekonosné závery pre budúcnosť vôbec robiť nedajú. Risknúť je možné toľko, že pravica sa vyhla najhoršiemu debaklu. Niežeby poslanecké aj županské voľby so Smerom – samozrejme, s výnimkou Bratislavy - nepoprehrávala. Rôzne náznaky, ktoré sa ku koncu kampane množili, navrávali, že môže byť vyprášená ešte horšie.
Výborné percentá z prvého kola a z toho vyplývajúca vysoko pravdepodobná obhajoba županstva posilňujú pozíciu Pavla Freša na čele SDKÚ, kde proti nemu už bublala vzbura, keby dopadol zle a neodstúpil z postu predsedu.
Nebyť Krajcerovej kandidatúry, druhé kolo v Bratislave by sa už konať nemuselo. Dva týždne čakania však Freša nezabijú, keďže zo získaných percent je zrejmé, že - naopak - Moniku Flašíkovú-Beňovú čaká jej doteraz najväčší výprask v politike.
Na to, aby preklenula priepasť, ktorá sa medzi ňou a predsedom SDKÚ v prvom kole rozovrela, nepotrebuje kandidátka Smeru nič menšie než zázrak.
Skutočnosť, že pravicoví voliči, chýrni tým, že sú náročnejší než voliči Smeru, odpustili Frešovi „havarijné“ verejné obstarávania (vopred určeným adresátom), aj kumuláciu nie úplne kompatibilných funkcií, je kapitola na iný komentár.
Ovládnutie bratislavského parlamentu pravicovou koalíciou potvrdzuje, že v hre bola aj túžba veľkomestského voliča, aby na Slovensku zostal aspoň jeden „ostrovček deviácie“, ktorý neovláda strana Roberta Fica.
Opakom Freša je Ľudovít Kaník, samotný „nepostup“ do druhého kola v Banskej Bystrici, ale predovšetkým porážka práve od Kotlebu sú politicky neodpustiteľné do tej miery, že by mali znamenať jeho stiahnutie sa z prvých línií v SDKÚ. V otvorenej konfrontácii voliči z jeho rodného kraja jasne deklarovali, že z Kaníka si viac neprosia. Jeho reči, že ľudia hlasovali tak, ako hlasovali – teda pustili pred neho Kotlebu – preto, lebo nežijú dobre, sú absolútne táranie.
Pravica neprehrala regionálne voľby katastrofálne, ale iba natoľko, ako sa očakávalo. Presnejšie analýzy od strany ku strane by si žiadali hlbšie informácie, než aké sú zatiaľ poruke.
Na rozdiel od iných krajín, kde takéto voľby takzvanej druhej kategórie zvyknú byť takpovediac vyvažovacie, teda obmedzujú moc (hlavnej) vládnej strany, na Slovensku môžeme o takomto efekte len snívať.
