Teória zjedeného syra hovorí o tom, že kým sa kolektívne ujedá zo spoločného syra, je pokoj. Kalvária nastane, keď sa jedného dňa zistí, že syra niet. Lenže zákon zachovania hmoty nepopustí a ak aj niektorý jedák veril, že tento deň nikdy nenastane, isto mal naduté líca do tej miery, že mu bránili vo výhľade do budúcna. Nespokojným jedákom to však nebráni, aby nezačali hľadať vinníka zodpovedného za spreneveru syra.
Táto známa teória je ako vyšitá na spisovateľskú budovu v Bratislave. Za viac ako dve desaťročia spravovania budovy sa tam vystriedali rotujúci i volení predsedovia, desiatky členov rád, dozorných komisií, spoločných komisií dvoch spolumajiteľov budovy. V časoch hojnosti väčšine zúčastnených uniklo, že konkurencia rastie ako huby po daždi a vyťahuje z budovy solventnú klientelu.
Varovania pred blížiacim sa kolapsom nik nebral vážne. Napokon zostala poloprázdna budova s bezpočetnými skladmi kníh, časopisov, elektroniky a nepotrebného nábytku, teda s vedľajším produktom pojedania spoločného syra. Ostali aj nájomné zmluvy v lukratívnych priestoroch, ktoré sa eufemisticky zvyknú označovať za nevýhodné. Dvadsať a menej percent trhovej ceny za obchodný priestor v centre je naozaj nevýhodná zmluva. Najmä ak ju jedáci spoločného bez mihnutia oka podpíšu na dvakrát desať rokov!
