Najnovšie zmeny v obsadení Rady OSN pre ľudské práva by mohli vyzerať ako nepríjemné prekvapenie, ale len v prípade, keby sa neopakovali pri každej voľbe.
V teórii to vyzerá pekne: kandidáti na miesta v rade by mali byť podľa rozhodnutia Valného zhromaždenia krajinami, ktoré „dodržiavajú najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv“.
Ale v praxi to isté zhromaždenie bez problémov odobrí kandidátov, na ktorých sa síce zhodnú zástupcovia jednotlivých regiónov, ale zhoda ich domácej praxe so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv je často minimálna.
Keď pred siedmimi rokmi Valné zhromaždenie nahradilo pôvodnú Komisiu OSN pre ľudské práva radou, generálny tajomník Kofi Annan neskrýval radosť. Okrem iného preto, že v komisii zasadali aj štáty ako Sudán, Zimbabwe, Čína či Kuba.
O tom, aký je výsledok, sa presviedčame každý rok. Kuba so systémom jednej strany, Saudská Arábia s útlakom žien, Čína s pracovnými tábormi či Rusko s prenasledovaním opozičných aktivistov sú vykričanými príkladmi, ale v rade zďaleka nie sú osamotené.
Vietnam zostáva štátom ovládaným jedinou – komunistickou stranou, a hoci oficiálne tvrdí opak, nezaručuje slobodu prejavu ani zhromažďovania. Tých sa nedostáva ani obyvateľom Alžírska. A také Maledivy, ktoré si vyslúžili dôveru Valného zhromaždenia druhýkrát po sebe? Občania musia byť zo zákona sunniti a za mimomanželský sex vás môžu zbičovať. Aké zloženie, také výsledky.
Rada sa systematicky snaží navodiť dojem, že najväčším porušovateľom ľudských práv na svete je Izrael, ale jej autoritárski členovia si navzájom kryjú chrbát. Možno ju potom brať aspoň trochu vážne?
Prečítajte si ďalšie komentáre:
[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7006384" url-type="sme-article"]"Konsolidácia" verejných financií je postavená na hlavu, myslí si Peter Schutz[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="morvay" id="7006366" url-type="sme-article"]SMK vlastnými chybami pravici komplikuje rozhodnutie podporiť jej kandidáta v Trnave, myslí si Peter Morvay[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="mucka" id="7006334" url-type="sme-article"]Keď nemocnice nesplácajú svoje dlhy a čakajú na oddlženie štátu, vzniká nový ekosystém, ktorý všetko ešte viac predražuje, píše František Múčka[/content]
