Ocenenie pre Františka Vnuka znamená propagáciu jeho názorov. A kto propaguje Vnuka, pripravuje pôdu pre Mariana Kotlebu, ktorý len hovorí otvorene to, čo Vnuk a jeho učeníci hovoria medzi riadkami.
[content type="avizo-clanok" id="7005678" url-type="sme-article" title="Šéf ÚPN vo štvrtok cúvol:"][/content]
„V jeho prípade máme človeka, ktorý obetoval svoj život za svoj národ. Jozef Tiso vždy nezištne pracoval za národ a priniesol mu tú najvyššiu obetu. Je to náš národný mučeník...“ hodnotí František Vnuk v ankete extrémistického portálu beo.sk osobnosti slovenskej histórie.
Tisa Vnuk hodnotí „určite dobre“, na rozdiel od „určite zle“ pre Václava Havla. Ten vraj „nemal rád Slovákov, ba dokonca ich nenávidel. Je to typický český šovinista, podobný ako bol Beneš“ a hrdinu z neho umelo „spravili v prvom rade oznamovacie prostriedky“. A na rozdiel od Husáka, pri ktorom sa Vnuk nevie rozhodnúť a jeho príklon ku komunizmu pripisuje mladíckej nerozvážnosti.
Vyčíta mu síce, že urobil veľa zlého „najmä pre slovenskú katolícku cirkev“, ale k dobru mu zjavne pripisuje, že bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu...
Tak tento človek má k výročiu 17. novembra dostať vyznamenanie Ústavu pamäti národa za vedecký prínos.
Hlavným Vnukovým „prínosom“ však je smiešna snaha premaľovať slovenských fašistov na svätcov, šírenie sprisahaneckých teórií a výchova novej generácie neoľudáckych historikov, ktorí sú vo svojich vyjadreniach opatrnejší, ich cieľ je však rovnaký.
Ocenenie Vnuka je prejav vďaky týchto ľudí, čo dnes ovládajú ÚPN.
Šéf ústavu Ondrej Krajňák sa s obvyklou statočnosťou zbavuje zodpovednosti za nepriamu propagáciu Vnukových názorov. Skrýva sa za záhadný zbor svojich dvorných poradcov, o ktorého existencii nevedel ani člen dozornej rady ÚPN.
Vnukovo ocenenie však plne zapadá do vytrvalého a účelového deformovania obrazu slovenských dejín 20. storočia, ktoré vychádza z ústavu od nástupu jeho neoľudáckeho vedenia za prvej vlády Roberta Fica.
Súčasťou deformovania je aj tiché búranie významu a odkazu 17. novembra. Nebude asi náhoda, že si zo známych aktérov revolúcie do diskusie o páde komunizmu ÚPN vybral práve Jána Budaja a Jána Čarnogurského, ktorí z dôvodov nacionálnych a/alebo z pocitu nedocenenosti celý ponovembrový vývoj spochybňujú.
Po volebnom úspechu Mariana Kotlebu sa Smer poponáhľal celú zodpovednosť za vzostup neonacizmu u nás prišiť pravici. Kotlebovi však veľmi pomáha i vytrvalá legitimizácia a propagácia názorov ľudí, ako je Vnuk.
Od Vnuka vedie ku Kotlebovi priama názorová línia, Kotleba len otvorenejšie a vyhrotenejšie hovorí to, čo Vnuk a jeho učeníci šíria medzi riadkami. Kto legitimizuje a propaguje Vnuka, pripravuje pôdu pre Kotlebu.
Smer nesie zodpovednosť za dnešnú činnosť ÚPN a jemu podobných organizácií, vrátane Matice slovenskej. Nesie zodpovednosť za to, že na Slovensku vznikla úrodná pôda pre šírenie Kotlebových názorov. Sám sa napokon do ich propagácie aj priamo zapája.
Poslancom Kotlebovej župy sa stal i extrémista , bývalý šéf Slotovej mládeže a podporovateľ krajne pravicových polovojenských Českých gárd Jakub Gajdošík. Lenže teraz už ako kandidát Smeru. A KDH, aby sme nezabudli, že Smer má síce hlavný diel zodpovednosti, nie je však jediný.
