Znie to jednoducho. Nemocnice neplatia načas za lieky, energie či odvody zamestnancov, a tak vzniká ich dlh. Z času na čas sa štát plesne po vrecku a jednorazovo ich oddlží. A tak to funguje dokola. V predošlých pár riadkoch sa však ukrýva zaujímavý ekosystém, ktorý stojí za stručný opis. Aby sme si urobili obraz o tom, čo všetko majú dlhy v zdravotníctve na svedomí.
Dodávatelia štátnych nemocníc vedia, že idú do neštandardného prostredia. Uvedomujú si, že k peniazom sa môžu dostať až dlho po lehote splatnosti faktúr. Už toto samo osebe predražuje zdravotníctvo.
Videli sme to v uplynulých rokoch pri bratislavskej univerzitnej nemocnici, ktorá odoberala energie nevýhodnejšie ako iní odberatelia jej veľkostnej kategórie. V neštandardnom prostredí si dodávatelia pýtajú neštandardné prirážky.
Navyše sa tým sťažuje prístup menším dodávateľom, ktorí nemôžu čakať na peniaze za tovar a služby takmer celý rok, čo je dnes priemerná dĺžka splatností pohľadávok štátnych nemocníc. To si nemôžu dovoliť malí dodávatelia, ktorí by mohli byť šťukami tlačiacimi na znižovanie cien.
Keď sa dlhy nakopia, začnú sa dodávateľom hlásiť obchodníci s pohľadávkami. Cena, za ktorú od nich dlhy odkupujú, je pre tento typ biznisu celkom slušná. Dlhy voči nemocniciam odkupujú od veriteľov za ceny blízke tým, ktoré sú uvedené na nesplácaných faktúrach. Od nemocníc však často žiadajú doplatiť navyše penále za omeškanie, prípadne za náklady, ktoré si oni k pohľadávkam pripočítajú.
Nakoniec štát pristúpi k oddlženiu a nemocnice dlhy splatia. Predtým sa musí odohrať povinné divadlo. A síce, že do poslednej chvíle vláda odkazuje, že žiadne oddlženie nepríde, snaží sa tak tlačiť manažérov nemocníc, aby sa správali zodpovednejšie. Tí však vedia, ako to dopadne, že dlhy nakoniec niekto zotrie. Nie je to pre nich síce príjemné, býva okolo toho niekedy aj krik, ale nezvyknú sa preto odvolávať riaditelia štátnych nemocníc. Tí sa menia viacmenej spolu s vládou.
Azda najviac nás na tom môže hnevať to, že my dnes ani nevieme, koľko z dlhu nemocníc je oprávneného a koľko vzniká zbytočne. Sporadicky sa vyskytujúce analýzy z prostredia štátneho zdravotníctva nám ukazujú, že rozdiely vo výkonnosti medzi nemocnicami, oddeleniami či lekármi môžu dosahovať aj sto percent.
Zatiaľ čo niekde sa robí naplno a dlh vzniká pre náklady, ktoré si vyžadujú operácie či liečba, inde vzniká iba preto, že sa plytvá. O ambícii zistiť, kde platí jeden a kde druhý dôvod, sa však vôbec nehovorí.
[content type="avizo-clanok" img-db="galis" id="7007643" url-type="sme-article"]Politici ako Fico a Babiš vykresľujú celé ponovembrové obdobie ako chaos.[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="cikovsky" id="7007651" url-type="sme-article"]Spôsob použitia dôchodkov bude oproti pôvodnému sľubu dramaticky obmedzený.[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7007624" url-type="sme-article"]Bolo by predčasné vyhodnotiť írsky pokrok ako dôkaz toho, že Európa má definitívne liek na krízu.[/content]
