Píše literárny vedec Peter Zajac
Práve preto nemôže byť jej prekonanie len vecou ekonomiky, ale aj a najmä otázkou kultúrnosti.
Nevidím dôvod vstupovať do diskusie na tému, či sú spoločenské a humanitné vedy vôbec vedami a rovnako necítim potrebu vytvárať bojový, agonistický vzťah medzi nimi a prírodnými a technickými vedami.
Malo to možno zmysel pred polstoročím, ale dnes, ak to nemá slúžiť len mocenským záujmom, to nemá význam.
Skutočná, nerétorická potreba prírodných a technických, spoločenských a humanitných vied v spoločnosti reálne vzrastá, ale rovnako vzrastajú aj jej deficity. Kľúčovou otázkou je, do akej miery to spoločnosť reflektuje a do akej miery sa to prejavuje v konkrétnych politických rozhodnutiach.
Reálny stav je taký, že u nás síce existuje všeobecne používaná politická floskula o potrebe vedy a vzdelanostnej spoločnosti, ale ostáva bez reálnej politickej podpory.
Najrozšírenejšou našou, ale aj našsky bruselskou je floskula o vzdelanostnej ekonomike, ktorá sa zamieňa za vzdelanosť. Pritom pojem vzdelanostnej ekonomiky znamená len to, že vzdelanosť a kultúrnosť spoločnosti je nevyhnutnou podmienkou jej ekonomickej úrovne, ale určite nie je samotnou vzdelanosťou a kultúrnosťou, a už vonkoncom nie jej cieľom.
[content type="avizo-clanok" id="6983204" url-type="sme-article"]Pre vedu sú pozorovanie či experiment absolútne kľúčové. Bez nich vôbec nerobíme vedu, písal Tomáš Prokopčák[/content]
Vedecké obraty posledných desaťročí
Mohol by som sa odvolať na Carla Sandburga a jeho rozlíšenie poznania v prírodných a humanitných vedách, opierajúce sa o Aristotelovo vymedzenie rozdielu medzi „technickými“ a „netechnickými“ skúškami a dôkazmi, či odkázať na „provando e reprovando“, ako znelo slávne heslo Accademie del Cimento.
Mohol by som poukázať na princíp hypolepsy, približovania sa k pravde, ktorý sa vo vedách o kultúre podľa historika Jana Assmanna „vzťahuje na procesy pravdivostnej kontroly“, upozorniť na vedecké princípy verifikácie a falzifikácie, ako ich stanovil metodológ vedy Karl Popper alebo na rozdiel medzi „vysvetľovaním a rozumením“ filozofa Paula Ricoeura.
Oveľa väčší význam však má otázka, aký je zmysel a význam spoločenských a humanitných vied v dnešnej spoločnosti.
