Píše Alena Kluknavská
z Katedry politológie Filozofickej fakulty UK
Správa sa ako radikálny politik, ktorý síce šíri rasovú neznášanlivosť, ale zakrýva ju za spravodlivý hnev proti parazitom.
Za najväčšie rozčarovanie volieb do VÚC je považovaný fakt, že „extrémista Kotleba“ získal v boji o miesto župana Banskobystrického kraja viac než dvadsať percent hlasov.
Nie je úplne jasné, či všeobecné prekvapenie spôsobuje to, že takýto volebný úspech môže získať extrémista, alebo že v takej miere mobilizoval voličov práve Marian Kotleba.
Ani v jednom prípade totiž prekvapenie nie je na mieste.
Kotleba doteraz vo viacerých voľbách ukázal, že na lokálnej a regionálnej úrovni dokáže svoj politický potenciál výrazne využiť.
Už vo voľbách do VÚC pred štyrmi rokmi získal v boji o miesto predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja 10,03 percenta hlasov.
V parlamentných voľbách 2010 a 2012 zase, z pohľadu ziskov v jednotlivých obciach, bola Kotlebova Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) obzvlášť úspešná v regiónoch a obciach, pri ktorých sa nachádza tzv. rómska osada.
Vo voľbách 2012 v Banskobystrickom kraji napríklad v okrese Brezno stranu v Polomke volilo 9,7 percenta (127 voličov) a v Čiernom Balogu 8,58 percenta (201 voličov).
Radikál na vzostupe
Keď sa pred voľbami 2006 Kotleba a jeho vtedajšia strana Slovenská pospolitosť - národná strana profilovali na vízii stavovského štátu a nepriateľstvo nesystematicky rozptyľovali rôznymi smermi od Američanov a židov až po Rómov a Maďarov, nielenže Najvyšší súd stranu rozpustil, ale členovia strany následne kandidujúci spoločne so Slovenskou ľudovou stranou na plnej čiare prepadli.
Keď sa v rokoch 2009 a 2010 po vnútornej konsolidácii vrátili pod novým menom, vo verejných prejavoch upustili od konšpirácií o sionistických sprisahaniach a postupne aj od verejných glorifikácií Jozefa Tisa a slovenského štátu.
Zamerali sa na aktívnu kritiku rómskej menšiny a etablovaných politikov.
