Každá cesta do Košíc má trochu nostalgickú príchuť. Koncerty sú väčšinou v bužni*, kde som pred nejakými 45 rokmi začal snívať o tom, že budem dirigentom. Ulice, po ktorých som štyri roky chodieval, sa veľmi nezmenili, akurát konzervatórium sa kvôli pánbožkovcom, dôsledne lipnúcim na pozemských statkoch, muselo presťahovať.
Navštívil som strýka, ktorý má 83 a je v super forme, lozí po stromoch. Jeho 98-ročná svokra išla práve na nákup. Došla aj moja mama, privliekla v ruksaku sedemkilovú teľaciu hruď a navarila a napiekla pre celé príbuzenstvo.
Hralo sa zase dobre, lebo sa máme s obecenstvom radi - moji Košičania mi rozumejú. Tuším im nevadilo, že ma po prvej tretine seklo v chrbte a premiéru mojej skladby z titulku, ako aj zvyšok koncertu som vlastne oddirigoval ľavou rukou. Aj s orchestrom sa máme radi, už máme za sebou takmer všetko, čo sa dalo. Stále ma fascinuje, že za tých pár šušňov, po ťažkom predchádzajúcom týždni, majú ešte stále chuť a energiu robiť čo najlepšie. A väčšinou sa usmievajú, najmä Tibor. Malý zázrak, bazmek**.
Na generálku došla moja bývalá triedna profesorka, na koncert môj prvý profesor skladby, v orchestri stále hrajú moji spolužiaci. Huslistka Helenka (veľmi sa mi pred 40 rokmi páčila) mi doniesla na skúšku noty, ktoré našla doma - boli to rukopisy mojich skladieb z roku 1974. Fanúšik z Humenného doniesol fľašu hruškovice, ktorú sme hneď po koncerte, za pomoci hráčov z oblasti basového kľúča, zlikvidovali.
Ešte neskôr, ako takmer po každom vystúpení, sme sedeli so spolužiakmi. Recitovali sme si, rovnako ako pred 40 rokmi, predscény z Wericha a Horníčka a tentoraz som bol prekvapený aj darčekom, keď som predscény dostal na CD. A bol som aj pyšný - ako jediný, čo má ešte všetky zuby vlastné.
S jedným z nich som za tri roky prehral takmer celú violončelovú literatúru, čo mi umožnilo celý život flancovať*** pred čelistami. S druhým sme strávili nespočetné množstvo nocí v debatách o zmysle života, televíznych scenároch a ženských bradavkách. Obidvaja si zobrali za manželky spolužiačky, takže máme zakaždým malé pomaturitné stretnutie. Ako je dobre v tej bubline s fasa šrácmi a čajami****.
Čo sa dá urobiť, aby ich bolo viacej?
* synagóga, Dom umenia
** bisťu
*** vystatovať sa
****dobrými a rozumnými ľuďmi
