KNIHA TÝŽDŇA / SYNDRÓM E
Autor trileru, ktorý čerpal mnohé informácie zo supertajného projektu CIA, sleduje na pozadí vyšetrovania aj osudy sympatických detektívov a ich zruinované osobné životy
Mŕtvoly s odborne vyoperovanými orgánmi, prípady náhleho oslepnutia či masovej hystérie sa spočiatku navonok javia ako následky sadistických rituálnych vrážd. Prípadom sa vo francúzskom Lille zaoberá tridsaťsedemročná poručíčka polície Lucie Henebellová a nezávisle od nej aj komisár Franck Sharko z Nanterre, odborník na psychologické profilovanie zločincov. Obidvaja vyšetrovatelia z knihy Syndróm E autora Francka Thillieza (Artforum 2013) ani netušia, že majú pred sebou len vrchol ľadovca rozsiahleho medzinárodného vládneho sprisahania, ktoré zametá stopy po ilegálnych výskumoch ľudského správania, úsilí ovládať, manipulovať a zneužívať ľudské vedomie a podvedomie a meniť človeka na psychopata bez empatie.
Čím hlbšie sa komisár Sharko a poručíčka Lucie ponárajú do prípadu, tým viac sa pred nimi odkrýva mohutná masa beštiálností, ktoré sa konali pod rúškom humanitárnej pomoci a vedeckého výskumu. Stopy vedú z Belgicka a Francúzska do Egypta, Kanady a Spojených štátov 50. rokov minulého storočia, a Sharko s Lucie ich sledujú s polstoročným oneskorením.
Keď si Lucie premieta jeden z kompromitujúcich filmov zachovaných z nelegálneho výskumu, scénka s dievčatkom, ktoré hladká mačiatko, je navonok nevinná, no pôsobí na ňu nepríjemne až odpudzujúco. Prečo? A čo znamená nenápadný malý biely obrazec v pravom hornom rohu plátna, tmavé tvary na oboch jeho stranách, hmla a škvrny na oblohe?
Sú dva spôsoby, akým sa môžeme pozerať na film. Oko prenáša obraz do mozgu a ním skutočne vidíme film. No ak sa obrazy mihajú veľmi rýchlo, oko ich nestihne zachytiť, hoci mozog ich spracúva. Film vnímame prostredníctvom deja, scenára alebo ho sledujeme len ako médium.
Projekt MKUltra
Využívanie podvedomých obrazov a vnemov sa začalo už v 50. rokoch v USA a neskôr vo Francúzsku v politických voľbách, reklamách a pri ovládaní a manipulovaní verejnej mienky. Smutne známy projekt MKUltra (autor z neho čerpal mnohé informácie) bol supertajným projektom CIA, ktorý bol zameraný na výskum ľudského mozgu a správania sa v podmienkach získavania informácií a vypočúvania uväznených. Projekt sa začal už v roku 1953 a trval do roku 1973. Vtedy ho na podnet Kongresu zastavili pre jeho širokú škálu porušovania zákonov a iných protiprávnych praktík, akým bolo tajné používanie drog, najmä LSD, na nič netušiacom zdravom obyvateľstve i pacientoch psychiatrických kliník, manipulácia ich správania a alternovanie ich mozgových funkcií.
Na výskum zneužívali bez vedomia a súhlasu občanov USA, Kanady a niektorých bývalých francúzskych kolónií. Obete vystavili verbálnym a sexuálnym útokom, izolácii, obmedzovaniu zmyslových činností a rôznym iným formám mučenia. Tento výskum vykonávali mnohé inštitúcie, ktoré špecificky založili len pre projekt MKUltra. Financovali ich prostredníctvom iných firiem, v pozadí ktorých stála CIA. Zúčastňovalo sa na ňom aj 44 amerických a kanadských univerzít, nemocnice, farmaceutické spoločnosti a väzenské ústavy. Do projektu zapojili bývalých nacistických vedcov a hľadaných vojnových zločincov.
Keď americký Kongres začal vyšetrovať túto nelegálnu činnosť Ústrednej spravodajskej agentúry CIA, jej vtedajší riaditeľ Richard Helms v roku 1973 prikázal zničiť väčšinu dokumentácie projektu MKUltra – viac ako 20 000 spisov.
Medicínsky a politický triler
O tomto a ešte všeličom inom nám rozpráva súčasný hit, výborný medicínsky, politický triler, táto akási novodobá noire detektívka. Kniha sa veľmi rýchlo stala svetovým bestsellerom. Autor nám svoju krimilahôdku neponúka zaškatuľkovanú v typicky žánrovej bonboniérke, ale ukryje ju spôsobom podobným ruskej matrioške, využívajúc poznatky neurochirurgie a psychiatrie. Okrem samotného pátrania po zločincoch sa pred čitateľom odkrývajú i postavičky komisára Sharka a poručíčky Lucie. Obidvaja sú poznačení svojou prácou a minulosťou. Sharko trpí obsedantno-kompulzívnymi poruchami a Lucie je prepracovaná slobodná matka dvoch detí. Ani Thilliez sa teda neubránil trendu umožniť čitateľovi sledovať na pozadí vyšetrovania i životy sympatických detektívov – antihrdinov. Tak ako v detektívnych románoch Henninga Mankella, P. D. Jamesovej, Kate Atkinsonovej, Jacqueline Winspearovej, Johna Le Carrého, Georgesa Simenona, Jo Nesbøa, Stiega Larssona a mnohých iných, aj Thilliezovi vyšetrovatelia sú postavy s komplikovaným, často zruinovaným osobným životom.
Thilliez nie je nováčikom v tomto žánri. Má za sebou už niekoľko kníh. Syndróm E sa prebojoval na svetovú scénu a dostal sa nielen k americkým brehom, kde sa už chystá film, ale i na Slovensko. A hoci francúzsky autor ho komponoval ako súčasť série, čitateľovi neprekáža a nechýba znalosť kompletného diela.
Artforum sa rozhodlo po prvý raz predstaviť Francka Thillieza knihou Syndróm E, ktorá je zároveň i prvým trilerom v edičnom pláne tohto vydavateľstva. Myslím si, že urobilo dobre. Syndróm E nie je totiž kniha len pre fanúšikov tohto druhu literatúry. Každý, kto sa do nej začíta, ju len ťažko odloží. Dotýka sa mnohých problémov a následkov bývalej koloniálnej i súčasnej medzinárodnej politiky veľmocí. Čerpá zo skutočných udalostí možno viac, ako by sám autor priznal.
Franckovi Thilliezovi odpustíme niektoré chybičky krásy, keď rýchlym striedaním krajín a ich exotiky supluje akčnosť deja. Neprimeranej epickej skratky sa dopustil najmä na záver, keď sa prirýchlo usiloval prípad uzavrieť na úkor vierohodnosti príbehu.
O slovenský, miestami neutralizujúci preklad inak pomerne expresívneho a idiomatického rukopisu sa postarala Aňa Ostrihoňová.
Autor: Danica Hollá
