„V drámach treba podať život taký, aký je,“ hovorí Anton Pavlovič Čechov, „a ľudí takých, akí sú. A v živote sa ľudia každú minútu nestrieľajú, nevešajú, nevyznávajú si lásku. A nehovoria každú minútu rozumné veci. Viac jedia, pijú, behajú sem-tam, hovoria hlúposti. A toto má byť vidieť na scéne. Treba napísať takú hru, v ktorej by ľudia prichádzali, odchádzali, obedovali, hovorili o počasí, hrali karty... Nech je na scéne všetko také zložité a zároveň také prosté ako v živote. Ľudia obedujú, len obedujú, a medzitým sa utvára ich šťastie, rozbíjajú sa ich životy...“
Hoci sa sujetová literatúra a tobôž dráma zakladá na konflikte a napätí, Čechovova krátka úvaha zvýrazňuje význam prelínania nevšedného s obyčajným, ba priam s banálnym a nízkym. Nejde tu pritom o akýsi manifest realizmu, ale o to, že umenie sa nemôže odtrhnúť od svojho základného východiska, ktorým je život.
Ak túto situáciu skonfrontujeme s tým, čím nás - napríklad - zásobujú produkty televízneho zábavného priemyslu so svojím čierno-bielym rozvrstvením postáv, akčnosťou a krvavým násilím, v ktorom je hlavným činiteľom a rekvizitou revolver, potom musíme konštatovať, že najväčší záujem a masovú divácku „objednávku“, ktorá je zdrojom komerčného úspechu, vyvoláva v dnešnom svete, žiaľ, to, čo sa vyznačuje vysokou mierou neživotnosti, umelosti a vykonštruovanosti.
V Čechovovej múdrej reflexii sa mi zdá veľmi dôležité vyjadrenie: „Nech je na scéne všetko také zložité a zároveň také prosté ako v živote.“ Platí to aj v čase, keď ľudia nežijú uprostred vojen a živelných pohrôm, ba ani v masívnejšom ohrození extrémnou chudobou, ale v civilizovanom svete a v demokracii. Je to tak preto, lebo väčšina problémov, výkyvov a kolízií vyrastá z kolobehu bežných dní, v ktorých sa rozbíjajú životy alebo utvára tiché šťastie.
Svojou pozoruhodnou úvahou vysiela Čechov dôležitý signál i pre autorský tvorivý proces. To, o čo v ňom ide, dobre vystihol už pred Čechovom Arthur Schopenhauer, keď konštatoval, že nie je úlohou spisovateľa, aby rozprával veľké udalosti, ale aby malé urobil zaujímavými, pravda, ak slovo zaujímavé môžeme synonymizovať so slovom závažné, významné, veľké.
