Bolo by príliš trúfalé poslať už dnes Milana Kňažka rovno do druhého kola prezidentských volieb, ale patrí medzi tých vážnejších adeptov.
Aby sa doň naozaj dostal, musel by podľa prieskumov preskočiť najmä Andreja Kisku (kandidát Smeru je iná kategória).
Hoci pri ňom vôbec nie je zrejmé, čím si také vysoké čísla zaslúžil. Spomenie si niekto bez premýšľania, čím obohatil verejný diskurz, čím sa vymkol z (pod)priemeru doterajšieho výberu prezidenta?
Charita je záslužná vec, ale Kiska by len z nej ako prezident roky v úrade nevyžil. Kňažka aj bez neho čaká na pravici početná konkurencia. Aby uspel, musí sa odlíšiť.
Ďalšieho kandidáta, pre ktorého sa nateraz všetko skončilo oznámením kandidatúry, tieto voľby skutočne nepotrebujú. Výhodou Kňažka je silné meno. V tom mu môže konkurovať len Ján Čarnogurský.
Pavol Hrušovský zaostáva a pre zvolenie navyše zatiaľ nič nerobí. V tom sa však podobá na väčšinu ostatných. Najaktívnejšie pôsobí Radoslav Procházka, ale jemu ešte chýba práve to meno.
Pasivita uchádzačov sa čiastočne dá vysvetliť tým, že aj oni čakajú, koho proti nim postaví Smer a tomu prispôsobia svoju taktiku.
Lenže Smer má ďalšie kolo isté a o druhé miesto budú musieť súperiť navzájom, takže bez rozumného (takého, ktoré nezahatá podporu v druhom kole) vyhranenia sa medzi sebou a ráznejšej kampane to nepôjde. A v tomto bode zatiaľ Kňažko vyvoláva otázky.
Dokáže takú kampaň robiť niekto, kto kandidatúru nepotvrdí, aj keď ju už oznámil? V rozpačitosti, s akou začína, sa nápadne podobá na svojich konkurentov.
