Najprv vo vlastnej veci. Slová extrémista, extrémizmus v tomto texte – ako aj predchádzajúcich a nasledujúcich autora - vyplývajú z deficitu presnejších výrazových prostriedkov na opis fenoménu Kotleba. Z ničoho iného. Tým nie je povedané, že Kotleba nie je šíriteľom okrajových, štvavých, hodnotovo neznesiteľných názorov, čo sa všeobecne rozumie pod extrémizmom.
Povedať sa žiadalo len toľko, že nanútená zhoda v terminológii neznamená, že slovo „extrém“ a jeho odvodeniny opúšťajú klávesnicu autora s podobnou ľahkosťou vzletu, ako je to u iných generálov, ktorých sa po vojne vyhemžili regimenty.
To je dôležité pripomenúť, keďže snaha o splývanie extrémov a „extrémov“ (napríklad nesúhlas s eurovalom, integráciou Európy a podobne) nás približuje do prostredia posilňovania extrému bez úvodzoviek.
Nejde o nepodstatnosť. Manipuláciou s pojmami a identitami je napríklad aj snaha Smeru a takzvanej štandardnej pravice tlačiť do extrému právnické či fyzické osoby, ktoré tam nepatria. Avšak – pozri odmietnutie SaS podporiť Maňku – sú manévrované na perifériu proti vlastnej vôli.
Späť ku generálom po vojne. Zbytočne rozumujú preto, lebo druhé národné povstanie z Bystrice – akurát s opačným znamienkom – víťazstvo Kotlebu neodštartuje. Už sme si povedali, že jeho vplyv čoby predsedu VÚC bude zanedbateľnejší než marginálny.
Ešte príznakovejšie pre blízku budúcnosť však je, že napríklad v onakvejšej demokracii než Slovensko, konkrétne na území bývalej NDR sa v spolkových parlamentoch čas od času objavia celé poslanecké kluby strany NPD. Teda nie osamotený neonacista na čele regionálnej „vlády“ bez jediného poslanca, čo je systémový nonsens daný priamo voľbou županov, ale dvojciferné výsadky extrémistov.
O Jobbiku vo veľkom parlamente v Budapešti a veľa príbuzných vôkol Európy radšej pomlčíme. Ak unikneme podozreniu, že Kotlebu zľahčujeme, dostaneme sa až k takmer šokujúcemu poznaniu. Aj zákaz Slovenskej pospolitosti uprostred bývalej dekády opodstatňuje postulovať, že štátnou reguláciou, legislatívou je slovenský extrém (teda pravicový, KSS je sveta žiť), už dnes jedným z najperzekvovanejších v Európskej únii.
A keďže ústavné a politické špičky majú vlažný vzťah k slobodám (napríklad slova), pripusťme tíško aj to, že súčasný „Kaliňákov“ zákon proti extrémizmu by narazil a rozbil si nos na polovici, ak nie ústavnej väčšine ústavných súdov Európy.
Ak tento príspevok beží mimo hlavného prúdu, tak len preto, lebo, ako je na Slovensku tradíciou, aj na motívy Kotleba sa vedie hysterický a kampaňovitý diskurz. Jeho jadrom nie je žiadny úľak, horor z extrémistu (extrémizmu), ale ako vždy politický „účelizmus“.
Prečítajte si aj ďalšie komentáre:
[content type="avizo-clanok" img-db="fila" id="7019629" url-type="sme-article"]Víťazstvo Kotlebu zrejme prekazí akékoľvek plány na zlepšenie žúp, myslí si Lukáš Fila[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="morvay" id="7019642" url-type="sme-article"]Budúca česká vláda potrebuje podporu troch strán, ale rokujú o nej len dve, píše Peter Morvay[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="galis" id="7019645" url-type="sme-article"]Človek stratí zmysel pre proporcie, zavrhne medicínu či politiku a potom hľadá čo najalternatívnejšie riešenie, píše Tomáš Gális[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7019653" url-type="sme-article"]Z Kotlebu spravil župana Smer. Za fenomén Kotleba je zodpovedných viac, píše Peter Schutz[/content]
