Píše politológ Igor Paulíček,
doktorand na FF MU v Brne
Tieto voľby mali byť nudné s vopred jasným výsledkom, ale stali sa voľbami, ktoré pred nás položili otázku: Čo sa to udialo a deje s touto krajinou?
Pozitívom je, že sme nútení vykonať istú sebareflexiu. Avšak negatívum spočíva v tom, že nás k tomuto zamysleniu priviedol práve extrémizmus v jeho neoľudáckej podobe.
Zrazu sme konfrontovaní s našou temnou stránkou, našou minulosťou, ktorá sa objavuje v prítomnosti.
Samozrejme, okolnosti sú iné, no rovnaký je hnev, nenávisť, frustrácia, a, ako inak, spoločný nepriateľ, ktorý je toho všetkého príčinou. Vtedy to bol Žid, Čech či Maďar, teraz je to „Cigán“.
Neignorujme ho
Z prvých komentárov a analýz sa ozývali hlasy volajúce po izolácii nového banskobystrického župana.
Ak by však zastupiteľstvo samosprávneho kraja, médiá či zvyšok politickej scény začali Mariana Kotlebu a jeho agendu ignorovať a prehliadať, bolo by to len veľké plus pre neho, obrovský politický kapitál, ktorý z toho môže Kotleba a jeho strana vyťažiť.
Hrozilo by, že v roku 2016 budú sedieť v národnom parlamente.
Kotleba totiž môže sám seba postaviť do roly novodobého slovenského martýra, akéhosi solitéra, ktorému všetci hádžu polená pod nohy, nikto s ním nechce spolupracovať a riešiť konkrétne problémy.
Jeho rétorika bude postavená na tom, že on sám chce problémy riešiť, ale všetci ostatní nie, pretože sú proti nemu. A teda on sám bude môcť demagogicky vyhlásiť, že je jediný, ktorý chce Slovensku pomôcť a zbaviť ľudí všeobecnej frustrácie.
Príklad s Tisom
Núka sa nám tu príklad z našich dejín, keď bol v roku 1923 odsúdený Kotlebov politický vzor Jozef Tiso za „poburovanie ľudu“ na dvojmesačné väzenie.
Napokon si odsedel dva týždne, ale politicky z toho nesmierne profitoval – stal sa slovenským martýrom, nekompromisným obhajcom a zástancom slovenského ľudu. A do takejto pozície sa môže začať štylizovať aj Kotleba.
Je preto nevyhnutné, aby štandardné, prodemokraticky orientované politické strany začali hľadať a ponúkať reálne riešenia tých problémov, na ktoré poukázal práve Kotleba a ktoré mu nahnali toľko voličov.
Takisto je však potrebná aj sebareflexia týchto politických strán. Bohužiaľ, obava či k tomu dôjde, je opodstatnená.
Čítajte ďalšie komentáre:
[content type="avizo-clanok" img-db="zsilleova" id="7020869" url-type="sme-article"Angela Merkelová jednoznačne vyhrala voľby, ale nová koaličná zmluva tomu nezodpovedá, myslí si Miriam Zsilleová[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="morvay" id="7020872" url-type="sme-article"]Obama si už v zahraničnej politike nemôže dovoliť ďalšie zlyhanie, myslí si Peter Morvay[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7020877" url-type="sme-article"]Česi na dostavbu Temelína vyhlásili veľkú súťaž, my k nám Rusov ťaháme bez nej, myslí si Peter Schutz[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="mucka" id="7020886" url-type="sme-article"]Politici s rozpočtovými pojmami narábajú tak, aby nás zmiatli. Preto je dobré, keď si v tom občas spravíme poriadok, myslí si František Múčka[/content]
Autor: Igor Paulíček