Píše publicista Miroslav Kocúr
Snaha hľadať dnes oslobodenie v iracionálnom nacionálnom cítení a jeho resuscitácii je opakovanie historického omylu. Slovensko musí hľadať inú cestu.
Analyzovať, prečo sa nacionalizmus stáva aktuálnym a relevantným programom súčasných politických zoskupení, nie je jednoduché. Pred časom som editoval knihu o nacionalizme z rôznych perspektív a autori sa jednoducho povedané dívali na svet z pomerne bezpečnej akademickej vzdialenosti.
Ak sa však dnes nacionalistické strany v Európe mobilizujú a zjednocujú, aby sa nakoniec dohodli na fragmentácii Európy do nacionalistických garsónok, je to oveľa menej bezpečná perspektíva, ako sa môže na prvý pohľad zdať.
Prvý pokus ešte nevyšiel
Vklad Slovenska do tejto debaty prestáva byť len symbolický. Fenomén „Kotleba“ v druhom kole regionálnych volieb župana je len jedným rozmerom tohto javu. Oveľa hlbší rozmer dal diskusii pokus Ústavu pamäti národa oceniť historika, ktorý sa veľmi eklekticky až revizionisticky díval na režim Slovenskej republiky 1939 - 1945. Vzopnutie občianskej spoločnosti bolo v novembri 2013 ešte dosť silné na to, aby sa šéf ÚPN takticky stiahol. Skúšobný balónik však už bol vypustený. Tento rok historik Vnuk ešte ocenenie za akademický prínos pri príležitosti 17. novembra nedostal. Možno o rok.
