Politici s rozpočtovými pojmami narábajú tak, aby nás zmiatli. Preto je dobré, keď si v tom občas spravíme poriadok.
Vláda Roberta Fica si po tomto roku môže vychutnať pocit, ktorý doteraz nezažila a zrejme ani nezažije. A síce, aké to je, keď trochu ozdraví verejné financie. Naozaj ozdraví, nie len tak naoko. Teda nielen v meradle bežného deficitu, ale v meradle štrukturálneho deficitu. Keďže politici s týmito pojmami narábajú tak, aby zakryli podstatu, je dobré si ich stručne objasniť.
Ak sú vaše mesačné výdavky na energie, potraviny a hypotéku šesťsto eur, no zarábate len päťsto eur, váš deficit je sto eur. Ak tento mesiac predáte svoj počítač za dvesto eur, razom sa váš normálny deficit zmení na prebytok. Každému je však jasné, že na probléme sa nič nezmenilo.
Pretože ak sa nezmenia ďalšie veci, nasledujúci mesiac sa to skončí rovnako: výdavky šesťsto eur, príjmy päťsto eur – štrukturálny deficit opäť stovečka. Akurát že ten ďalší mesiac už nebudete mať ani ten počítač. Môžete si ešte pomôcť predajom chladničky a práčky a opäť to na chvíľu bude vyzerať lepšie. Ale kdesi tam stále bude štrukturálny deficit sto eur. Až dovtedy, kým trvalo neznížite výdavky alebo trvalo nezvýšite príjmy, prípadne oboje. Až keď sa vám také niečo podarí, dosiahnete pozitívne konsolidačné úsilie.
Ficovi sa tento rok naozaj podarilo plusové konsolidačné úsilie. Môže to osláviť, je to prvý raz. Ani keď vládol počas najväčšieho hospodárskeho rastu, na aký krajina pamätá, jeho rozpočtom sa to nikdy nepodarilo. Lebo štrukturálne zdravie verejných financií ho vôbec nezaujímalo. Pred krízou si myslel, že to netreba, a keď vypukla, už sa nerozhýbal.
Neskôr, počas dvoch rokov, keď bol v opozícii, sa jeho reči na túto tému trochu zmenili. A keď nastupoval so svojou druhou vládou, bolo ozdravenie verejných financií jednou z jeho top agend. Otázkou preto nebolo, či bude ozdravovať verejné financie, ale ako dlho mu to vydrží.
Dnes už odpoveď poznáme, vydržalo mu to presne jeden jeho rozpočet. Budúci rok sa konsolidácia konať nebude. Naopak, podľa Európskej komisie dôjde k zásadnej antikonsolidácii, teda k výraznému zhoršeniu celkového stavu. Vzhľadom na signály z daňovej správy môžeme dúfať, že až tak zle sa to neskončí. Zvýšená represia pri výbere DPH začína prinášať isté ovocie a slabá efektivita výberu tejto dane sa trochu zlepší. Presnejšie daňové prepočty, ktoré to potvrdia, zverejní ministerstvo až budúci týždeň.
Jednoznačne však môžeme povedať, že guráž potrebnú na ozdravovanie toho podstatného v našich verejných financiách (štrukturálny deficit) už Robert Fico v tomto volebnom období minul.
