Píše Max Fischer,
zahraničnopolitický redaktor denníka Washington Post
Víkendová dohoda je výsledkom úsilia vyjednávačov o rovnováhu, ale Izrael a štáty zálivu tvrdia, že dohodnuté podmienky sú príliš mäkké a najlepšie by bolo Iránu nepovoliť nijaký jadrový program.
Spojené štáty a päť iných krajín podpísalo minulý víkend s Iránom dohodu o jeho kontroverznom jadrovom programe, čo je významný krok smerom k riešeniu tohto roky trvajúceho sváru.
Irán tvrdí, že chce zmierniť medzinárodné ekonomické sankcie a s cieľov zachovať vlastnú dôstojnosť aj mierový nukleárny program.
Šesť zúčastnených mocností chce iránsku schopnosť dokončiť jadrovú zbraň obmedziť. Niektoré krajiny, ktoré sa na rozhovoroch nezúčastnili – napríklad Izrael, Saudská Arábia a iné štáty Perzského zálivu – to chcú tiež, ale iným spôsobom.
Vyváženie oboch cieľov bude ťažké. Ideálna dohoda z pohľadu všetkých siedmich zúčastnených strán by povolila Iránu jadrový program s tým, že by si ostatní mohli byť istí, že bude slúžiť len na mierové účely. Víkendová dohoda je výsledkom úsilia vyjednávačov o rovnováhu, ale Izrael a štáty zálivu tvrdia, že dohodnuté podmienky sú príliš mäkké a najlepšie by bolo Iránu nepovoliť nijaký jadrový program. Preto stojí za to objektívne posúdiť, čo je na dohode dobré, zlé a škaredé.
