Poznáte ten volebný vtip? „Koho si volil? Komunistov. Aha. Ale v ktorej strane?“ Komunisti si legitímne žijú medzi nami a nikoho to nevzrušuje. Takisto je to aj s eštebákmi. Sú všade. Vo vláde, v parlamente a podľa „Rudé krávo“ aj na Hrade. Všetci to vedia, všetkým je to jedno. Aspoň sa zdá, že všetkým je to jedno, pretože nikto nahlas neprotestuje. Neprotestoval, ani keď vrchnosť neprijala lustračné zákony. Žiadna verejná diskusia sa nerozpútala. Nik neburcoval vedomie a svedomie národa. Spravodlivých je vždy menej ako nespravodlivých. Tak ako vrana vrane oko nevykole, tak si slovenský parlament, na rozdiel od českého, nikdy neodhlasoval nápravu krívd minulosti.
Zdalo by sa, že o nič nejde. Načo o tom vôbec písať? Zdá sa, že Slováci už tradične nie sú veľmi citliví na otázky vedomia a svedomia. Témy ako národná identita či národná povaha akoby nezaujímali ani tú hŕstku intelektuálov, ktorá na Slovensku existuje. Ani pred vstupom do väčšieho celku do Európskej únie si nepotrebujeme definovať, kto sme a kam kráčame. Otázku národnej identity odbavili iba humoristi trefným „my sme národ holubičí“ a všetci sme sa s tým chápavo stotožnili.
