Píšu poslanci SDKÚ Miroslav Beblavý a Lucia Žitňanská
Politika predstieraných riešení pomáha frustrácii. Neúčinný farmársky zákon, nefunkčný zákon o preukazovaní pôvodu majetku a rovnako zlý zákon o pomoci v hmotnej núdzi z dielne vládnej strany sú dobrými príkladmi.
Politická kariéra Roberta Fica a Roberta Kaliňáka preveruje výrok Abrahama Lincolna, že chvíľu možno klamať celý národ, ale dlho to nevydrží.
Dvaja právnici sa už dlhodobo nesú na vlne nespokojnosti Slovákov s tým, že právo neplatí pre každého rovnako. Kroky na reálnu vymáhateľnosť práva však oblúkom obchádzajú. Namiesto toho predstierajú.
Donedávna sme nad tým mávali rukou. Župné voľby však ukázali, že predstieranie riešení spojené s impotenciou je živnou pôdou, z ktorej rastie Marian Kotleba.
Robert Fico ešte ako osamelý poslanec Smeru presadil takzvaný farmársky zákon, keď sa aj krádež malého množstva poľnohospodárskych plodín stala trestným činom.
Po desiatich rokoch Generálna prokuratúra oficiálne napísala, že to: „Neprispelo k zníženiu drobných krádeží v obchode, prípadne z pozemkov patriacich do poľnohospodárskeho, prípadne lesného pôdneho fondu. Tieto ustanovenia neodradili osoby v minulosti postihnuté za priestupok, prípadne osoby dopúšťajúce sa drobných krádeží na veciach nachádzajúcich sa na vyššie uvedených pozemkoch, od ďalšieho protiprávneho konania.“
Farmársky zákon pritom nebol len takou obyčajnou parlamentnou témičkou, bol dokonca volebnou témou strany Smer. Témou, ktorá v praxi znamenala nulový výsledok pre zlepšenie prostredia.
Jeden podnet
Povzbudený politickým úspechom presadil zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý mal riešiť opačnú stranu mince – tých najbohatších, ktorí sa k majetku dostali podvodom a zločinom.
Keď Ústavný súd zákon zrušil, zmenil preto dokonca ústavu. Dnes Generálna prokuratúra uvádza: „Od účinnosti tohto zákona orgány prokuratúry evidovali iba jeden podnet [od policajných orgánov]... Aj tento podnet nemohol byť podkladom na podanie návrhu.“
Ak máme byť spravodliví, na populizmus v tejto veci naskočili aj viacerí predstavitelia opozície. Hoci v tom čase takmer všetci odborníci poukazovali na faktickú neúčinnosť tohto zákona, Fico z preukazovania pôvodu majetku fakticky vyrobil synonymum boja proti korupcii. Zároveň to bol aj jediný výrazný príspevok Smeru k tejto téme.
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý minulý týždeň dvaja Robertovia presadili aj napriek vetu inak priateľského prezidenta, je len ďalším takmer cez kopirák vytvoreným „riešením“ problému. Tentoraz so zneužívaním sociálnych dávok. Pôjde o riešenie neúčinné, ale dobre znejúce – kto odmietne aktivačné práce, nedostane ani základnú dávku.
Aktivačné práce však dnes vykonáva málo ľudí nie preto, že by chudobní nechceli takto robiť, ale najmä preto, že vlády Roberta Fica zásadne obmedzili množstvo peňazí, ktoré platia na organizáciu týchto prác. Objem peňazí vynakladaných ministerstvom práce na zabezpečenie prác sa oproti Dzurindovým vládam znížil o viac ako 90 percent. Ani snaha starostov to nedokázala nahradiť.
Neúčinný zákon, ktorý je pravdepodobne v rozpore s ústavou, je pre Robertov príležitosťou, nie problémom. Ak ho Ústavný súd zruší, bude to len šanca celé divadlo zopakovať so zmenou ústavy – presne, ako sme toho boli svedkami pri preukazovaní pôvodu majetku.
Ani opakované divadlo nič nevyrieši, ale komu to prekáža?
Prázdne gestá nevyhrávajú
Zdá sa, že občanom Slovenskej republiky.
Politika predstieraných riešení pomáha frustrácii a Kotlebovi. Dáva prelud jednoduchých, rýchlych a ráznych krokov a umožňuje vláde vyhýbať sa zodpovednosti za nespravodlivosti. Zastrie aj škandalózny výrok premiéra o tom, že vymáhateľnosť práva budeme mať, až keď budeme bohatí ako Západ.
Potom niet divu, že počúvame paušálne reči o tom, ako sa za 24 rokov nič nepodarilo a ako pomôže len revolúcia či založenie štátu od začiatku.
Normálna politika nesmie byť o prázdnych gestách. V nich neporazíme Fica, nieto ešte Kotlebu. Ak vláda nebude robiť dobrú hospodársku politiku a ekonomika nebude rásť, nebudú sa vytvárať pracovné miesta pre Nerómov a Rómov. Ak vláda nebude riešiť vymožiteľnosť práva, je ilúziou si myslieť, že ju vyriešime akurát v niektorých lokalitách.
V rokoch 2004 - 2008 dokázala naštartovaná ekonomika zamestnať takmer stotisíc sociálne vylúčených ľudí. Dnes je z nich drvivá väčšina späť na úradoch práce.
V roku 2011 dokázal Ústavný súd disciplinárne potrestať aj najvyššieho predstaviteľa nespravodlivosti na Slovensku. Dnes sa zdá, že získa ďalšie funkčné obdobie.
Tu tkvie náš skutočný problém aj jeho možné riešenie.
Autor: Lucia Žitňanská
