Hovorí sa, že dobrá správa vlastne ani nie je správa.
Korupcia, bitky, požiare, choré deti, rozvody celebrít a, samozrejme, dopravné nehody. To je vraj dramaturgia, ktorá zaberá na každého čitateľa a diváka. To sú témy, ktoré umožňujú urobiť z televízneho spravodajstva naozaj dobré kino.
Nemôžu za to Američania, skazený bulvár ani príchod Jána Tribulu na televízne obrazovky. Správy nikdy neboli zbierkou pekných príbehov zo života.
Vždy v histórii prinášali novinári informácie, pri ktorých sa čitatelia, diváci a poslucháči s povzdychom sami seba pýtali, v akých časoch to dnes žijeme? Veď takéto veci sa v minulosti nediali! Áno, zúfanie nad negatívnymi správami je staré ako novinárstvo samo.
Dobré noviny
Z času na čas prišiel niekto, kto si povedal, že stačí. Že naše životy sú dosť smutné aj bez negatívnych správ. Že ľudia sa ešte nikdy nemali tak dobre ako dnes - a správy by to mali odzrkadľovať.
A tak vznikali na túto tému články, akademické publikácie, verejné diskusie a petície. Niektorí dokonca založili nové médiá, ktorých ambíciou bolo (či stále je) prinášať viac pozitívnych správ.
Väčšinou však prinášali len zle zeditované správy o banalitách a lepšie zeditované správy o počasí. Výnimkou nie je ani spravodajský web Huffington Post, ktorý v januári tohto roku spustil svoju sekciu dobrých správ.
Avšak človek, ktorý na túto stránku párkrát zájde, musí nadobudnúť presvedčenie, že toto nie sú práve tie správy, ktoré by chcel každý večer vidieť v televízii. Áno, sú pozitívne, zábavné a milé, ale žeby boli aj objektívne dôležité? To nie.
Manažéri Huffington Postu sa však radujú. Čísla sú dobré, počet fanúšikov na Facebooku stúpa. Vlastne - a to je zaujímavé - návštevnosť zo sociálnych sietí je na dobrých správach až trojnásobne vyššia ako v ostatných sekciách webu.
Túto skúsenosť potvrdili aj výskumníci z University of Pennsylvania. Prišli na to, že dobré správy sa šíria rýchlejšie a ďalej. Pretože čím je správa lepšia, tým skôr sa o ňu ľudia podelia.
Zdá sa, že vydávať pozitívne správy môže byť výhodné. A ak za tým nie je žiadna zmysluplná filozofia, môže za tým byť aspoň naozaj dobrý biznis.
Konštruktívne správy
V marockom Marakéši sa pred troma týždňami konala konferencia News Xchange. Stretli sa na nej ľudia z médií z 53 krajín sveta a spomedzi všetkých rečníkov asi najviac rezonovali slová Ulrika Haagerupa, šéfa spravodajstva dánskeho verejnoprávneho rozhlasu a televízie.
Ľudia sú podľa neho už unavení z negativizmu novinárov - a možno aj preto klesá dôvera k médiám.
V Dánsku sa preto presadzuje experiment s takzvanou konštruktívnou žurnalistikou. Na rozdiel od dobrých správ Huffington Postu nejde vraj o novinárčinu, ktorá by bola nakazená umelým pozitivizmom.
Haagerup tvrdí, že konštruktívna žurnalistika je stále kritická, nevyhýba sa investigatíve a prináša žiadaný kontext, ale namiesto zvyčajného zúfania nad stavom vecí prináša konkrétne riešenia.
Že by v Dánsku vznikol nový a lepší typ správ? Nie, takéto správy vznikajú už desaťročia.
Je však možné, že o konštruktívnej žurnalistike budeme počúvať na ďalších a ďalších fórach. A kým bude toto sexy pomenovanie rezonovať, majme na pamäti, že nezáleží až tak veľmi na tom, či sú správy pozitívne, alebo negatívne. Podstatné je, aby boli dobre urobené.
