Nedávno som zaznamenala zaujímavý, opakujúci sa jav: ľudia v bežnej interakcii nehovoria „prepáč/te“.
Zabudnú vám doniesť objednaný čaj, a keď sa po dvadsiatich minútach pripomeniete, čašníčka povie: „Ahá.“ Prekvapenie je iste adekvátna reakcia, ale ak sme súčasťou konkrétnej sociálnej schémy s dvoma aktérmi, pridané „Prepáčte“ dá najavo, že pripúšťame zodpovednosť za vzniknutú situáciu. Je to len malé ospravedlnenie, žiadne pokánie, a netreba sa ho báť – nepriznávame sa ním k tomu, že pre byt už niekoľko mesiacov trávime babičku.
