Keď Nelsona Mandelu po 27 rokoch prepustili z väzenia, svet obdivoval jeho šľachetnosť, pokojnú povahu, ušľachtilé správanie, odzbrojujúci humor a úsmev. Len to však nevysvetľuje jeho politický úspech. Mandela bol aj prefíkaný, odhodlaný a tvrdohlavý. Potreboval všetky svoje povahové vlastnosti – dobré aj zlé – aby dosiahol politický zázrak: presvedčiť úradujúcu vládu, aby vyjednávala o vlastnej demisii s niekým, koho dovtedy nemilosrdne utláčala.
Historické zmeny takéhoto významu sa zvyčajne nezaobídu bez násilia. Aby to dosiahol mierumilovne, Mandela vedel, že musí skrotiť rasovú nenávisť, ktorá Južnú Afriku prenasledovala od okamihu, keď sa tam pred štyrmi storočiami usadili prví bieli. Musel presvedčiť militantných černochov, aby sa nemstili a vystrašených bielych, že sa nemusia obávať odplaty.
