Juhoafrická republika je dnes lepším miestom, než akým bola v časoch apartheidu. A to je z veľkej časti zásluha Nelsona Mandelu.
I vďaka nemu v prípade Južnej Afriky nefungoval obvyklý vzorec studenej vojny, že demokratický Západ často prehliadal porušovanie ľudských práv nedemokratickými režimami, ktoré považoval za hrádzu proti šíreniu komunistickej totality.
Symbol, akým sa stal uväznený mučeník Mandela, urobil z boja proti apartheidu celosvetové hnutie, s ktorým bolo ľahké sa stotožniť, ktoré umožnilo režim izolovať a prinútilo rozumnejšiu časť jeho predstaviteľov vážne rokovať o vlastnom odchode od moci.
Mandelovou azda najväčšou zásluhou však bol jeho podiel na spôsobe, akým skončili apartheid a rasová diktatúra. Jeho morálna autorita a prechod k demokracii a rovnoprávnosti cestou rokovaní a kompromisov - spolu so stále silným postavením belošskej menšiny - je hlavný dôvod, prečo Južná Afrika neskĺzla nielen do občianskej vojny (hroziacej i medzi jednotlivými černošskými etnikami).
Bolo najmä Mandelovou zásluhou, že sa úplne nepremrhal na africké pomery vyspelý ekonomický potenciál z čias prechádzajúceho režimu, že sa neskĺzlo k experimentom s nejakou „africkou cestou socializmu“, ktorá zruinovala veľa osamostatnených krajín kontinentu.
Aby to dokázal, musel Mandela ísť proti vlastným názorom z minulosti i proti očakávaniam svojich radikálnych prívržencov. Dnes sú s ním najmenej spokojní práve oni, vyčítajú mu, že Južnú Afriku neviedol viac cestou svojho bývalého spojenca Roberta Mugabeho – čo by asi znamenalo ešte väčšiu katastrofu, než v susednom Zimbabve.
Právom naopak možno Mandelovi vyčítať zlyhania a nedôslednosti, ktorými sám prispel k tomu, že je dnes JAR pod vedením jeho blízkych, spolubojovníkov a súdruhov krajinou s obrovskou korupciou a kriminalitou. (Nie náhodou tam zutekali český mafiánsky boss Krejčí i náš Lexa.)
Neschopnosť a skorumpovanosť novej vládnej elity, ku ktorej bol Mandela až priveľmi zhovievavý, je zase hlavnou príčinou, prečo veľkej časti černošského obyvateľstva pád apartheidu nepriniesol oveľa lepšie životné podmienky.
Za Mandelovho života jeho autorita pomáhala tomu, že sa rozpory a rastúce napätie darilo držať na uzde. Úspech jeho diela však ukáže najmä to, či ho juhoafrická demokracia dokáže prežiť. I preto sa veľa občanov JAR sveta po Mandelovi tak obáva.
