Píše spisovateľ Leonid Beršidskij
Ruský prezident mešká na stretnutia. Je jedno, či ide o britskú kráľovnú alebo pápeža, čakajú všetci.
Päťdesiatminútové meškanie na prvé stretnutie s pápežom Františkom nie je pre ruského prezidenta Vladimira Putina nič nezvyčajné. To je spôsob, akým sa správa – charakterový rys, ktorý dáva pohľad na jeho vnímanie moci.
Keď Putin v roku 2003 prišiel načas na stretnutie s pápežom Jánom Pavlom II., médiá dochvíľnosť považovali za zaznamenaniahodnú anomáliu: „Prezident nemeškal ani len sekundu“, znel titulok novín Izvestija. Na audienciu v roku 2000 sa omeškal 15 minút.
Čas, ktorý musia iní lídri stráviť čakaním na Putina, sa pohybuje od 14 minút pre britskú kráľovnú po tri hodiny pre bývalú ukrajinskú premiérku Juliu Tymošenkovú.
Len zopár ľudí je z hľadiska protokolu takých dôležitých ako kráľovná či pápež a neexistuje iná krajina, ktorú by chcel Putin pokoriť tak veľmi ako Ukrajinu.
