Stavebné sporiteľne v minulosti dokázali, že lobingom v parlamente s prehľadom prevalcujú ministerstvo financií. Medzi poslancami mali zrejme dosť klientov, ktorí si spočítali, že kvôli 500 korunám svojej štátnej prémie sa neoplatí hlasovať za úsporu štátnych stoviek miliónov.
Okresaním prémie chce štát prispôsobiť túto formu bytovej podpory svojim možnostiam a aj klesajúcemu trendu ostatných trhových úrokov.
Protiargumentom najčastejšie bolo a je tvrdenie, že znížením prémie štát zľavuje z motivácie ľudí starať sa o vlastné bývanie. Ústami „presvedčených“ poslancov znel tento argument radikálnejšie - že štát de facto trestá tých, ktorí chcú bývať. Lenže to aj to sú tak trochu falošné slová nenásytného bobríka.
Stavebné sporenie nie je zďaleka jediným kanálom, ktorým prúdi bytová podpora štátu. Okrem štátneho fondu rozvoja bývania existuje a stále viac sa rozširuje hypotekárne úverovanie. Vo svete je práve ono najvýznamnejším nástrojom účasti štátu. To, že u nás zatiaľ zostáva v menšine, spôsobil jeho neskorý štart spomalený zlými zákonmi, slabá príjmová situácia ľudí a aj štedrá podpora stavebného sporenia.
