Bolo by zaujímavé vedieť, či správa o šikanovaní a ponižovaní v detskom domove v Kolárove je len špičkou ľadovca alebo ojedinelým výstrelkom „odborných“ zamestnancov, ktorí v ňom pracovali. O to viac, že ide o deti, ktoré majú menšiu možnosť brániť sa a spoločnosť ich neraz považuje za menej dôležité.
Treba mať na pamäti, že prostredie, v ktorom sa nachádzajú, im vybrali dospelí - nejde o rozhodnutie detí, ktorých životné príbehy sú o traumách vyňatia z ich rodín a smutnom živote v ústave.
Už v polovici 60. rokov 20. storočia boli publikované výskumy Langmeiera a Matějčeka, ktoré preukázali, aké fatálne dôsledky môže mať na zdravie detí aj dobre fungujúca a zorganizovaná kolektívna výchova v ústavnom prostredí. Čím mladšie dieťa, tým vážnejšie následky.
Aj keď sa v tejto oblasti odvtedy vďaka prebiehajúcej transformácii a deinštitucionalizácii veľa zmenilo k lepšiemu, podstata ostáva rovnaká. Keď sa spýtate starších detí z detských domovov, čo je pre ne najdôležitejšie, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa z ich odpovedí dalo vyčítať, že to je vzťah. Dôležitosť stabilnej osoby, ktorá by mohla byť pre nich vzorom, mala ich rada, o ktorú by sa mohli oprieť.
