Aj keď ľútosť do politiky akosi nepasuje, asi existujú ľudia, ktorí ju pri pohľade na SDKÚ pociťujú. Kedysi ozajstný líder pravice si pribúdajúcimi škandálmi, aroganciou i celkovou únavou a únavnosťou privolal postupný prepad podpory takmer na dno zvoliteľnosti.
Niekdajšie hviezdy zapadli a ďalší stranu, ktorá stále nevie, čo so sebou ani so Slovenskom, práve opúšťajú.
Na nekrológ je ešte priskoro, momentálne to na dno nevyzerá, ale keď odchádzajú ľudia, s ktorými si veľká časť voličov spájala budúcnosť strany, koniec nemusí byť ďaleko.
Keď z poslaneckého klubu SDKÚ v predminulom volebnom období odišli postupne traja poslanci Martin Kuruc, Juraj Liška a Ľuboš Micheľ, zostalo ich tam ešte dvadsaťosem. Dnes zostala osmička a tá nevyvoláva práve optimizmus.
Pavol Frešo sa síce teší, že strana opäť vedie o štatistickú chybu pred KDH, ale o mesiac to môže byť naopak. Líder papierového lídra presvedčivo vyhral župné voľby, oznamuje tým však, že ako predseda s ničím iným neráta.
Nevyvoláva síce toľko odporu ako jeho predchodca, ale o tom, že by aspoň čímsi pripomínal niekdajšieho Mikuláša Dzurindu, nemôže byť ani reči. Stačí si pozrieť stranícke tlačovky.
Čistky v politických stranách sú nepekné, ale občas potrebné. Rozpustenie miestneho zväzu v Nitre začiatkom roka bola rázna odpoveď na škandál okolo budovy daňového úradu. Odpoveď na prehru Ľudovíta Kaníka v prvom kole župných volieb napriek prísľubu neprišla.
Poslanec pre istotu obviňuje všetkých ostatných, len nie seba. Kde sme takúto mieru nepochopenia situácie a arogancie už videli?
Mikuláš Dzurinda si dnes mohol užívať ak nie obdiv, tak aspoň vďaku. Vyjmúc zakladateľov demokratického systému, nikto nepohol Slovenskom tak ako jeho vlády.
Okrem niekoľkých útokov na Freša („SDKÚ nerobí poriadne opozičnú politiku“ a obrana Ondreja Ščurku) sa však zameriava na zahraničnú politiku.
To by možno nebolo najhoršie, keby sa svorne s Ivanom Miklošom dobrovoľne nevzdával svojej niekdajšej reputácie.
Aj keby na spise Gorila bolo čo len desatina pravdy a aj keby kvôli nemu ľudia nevychádzali do ulíc, reagovať na to tvrdeniami, že ho ani nečítali, to si vyžaduje veľkú dávku pohŕdania voličmi. Ako sa ukázalo, tí si to dokážu zapamätať a náležite odmeniť.
Prirátajme si k tomu ostatných členov klubu, ktorí nikdy nedosiahli na vyššie priečky popularity, nevyvolávajú ani záporné emócie a hlavne si nevydobyli taký mediálny priestor ako ich známejší kolegovia, a máme pred sebou skôr kôpku nešťastia.
Strana vraj ide hľadať nové talenty. O dva a štvrť roka sú tu voľby.
