Prvý názor k českým parlamentným voľbám, ktorý tu odznel, teda že napriek prepadnutiu „jeho“ strany je ich hlavným víťazom Miloš Zeman, musíme odvolať. Proces zostavovania vlády jasne napovedá, že z mútnych vôd snemovne so siedmimi stranami povstáva ako pán Česka Andrej Babiš a jeho ANO. To, majúc len o tri mandáty menej než ČSSD, diriguje beh vecí.
Z trojice strán, ktoré v týždni finalizovali a schvaľovali vo vlastných grémiách koaličnú zmluvu, je totiž ANO jedinou, ktorej by nieže neprekážali, ale naopak celkom vyhovovali ďalšie voľby. Až do tej miery, že vplyv Zemana, ktorého dlhé prsty sa dnes stále premietajú do odkazov, koho vymenuje či nevymenuje za ministra novej vlády, by bol po nich už zásadne limitovaný.
Pričom, na rozdiel od Babiša, pre Bohuslava Sobotku je dohoda na vláde otázkou takpovediac politického života a smrti. Darmo, že konkurenčné krídlo bývalého podpredsedu Haška už raz porazil. Neschopnosť nakŕmiť vládnymi a inými funkciami hladné krky armády socialistov, ktorí čakajú už sedem rokov, by otázku vedenia ČSSD otvorila pre Sobotku s tentoraz už ničivou silou.
Toto sú základné politické parametre reality. Vedú priamo k presvedčeniu, že vláda ČSSD-ANO-ľudovci je v programovom i personálnom zložení podľa Babišových predstáv hotová vec. A to aj napriek rituálnym tančekom, ktoré objatie odďaľujú. Napríklad či KDU-ČSL náležia dve, alebo „až“ tri ministerstvá. Prognóza, že riešenie sa nájde v už klasickom ustanovení postu podpredsedu vlády pre ľudské práva, nebude veľkým rizikom.
Na vcelku symbolické zvetrali aj pôvodne silne sa javiace Zemanove hrozby, že bez lustračného osvedčenia žiadneho člena vlády nevymenuje. To bola narážka na Babiša, ktorého záznamy v dokumentoch ÚPN nie sú bez ohľadu na očakávaný verdikt bratislavského súdu, najjemnejšie povedané, kompatibilné s pôsobením v štátnej správe.
Skutočnosť, že česká verejnosť zostáva zoči-voči pozitívnemu lustrátovi na poste ministra vcelku ľahostajná, je sprievodným znakom meniacich sa pomerov. Ozajstným a najvážnejším prelomom, veštiacim nástup nových čias, pritom ani nie je Babišova minulosť, ale taká koncentrácia politickej, ekonomickej a mediálnej moci v jedných – jeho - rukách, ktorá má jediný precedens v európskych demokraciách. V Taliansku.
Čítajte viac komentárov:
[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7042180" url-type="sme-article"]Operovať pri hodnotení vysokých škôl akademickou autonómiou nemá opodstatnenie, myslí si Peter Schutz[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="galis" id="7042172" url-type="sme-article"]V prípade Snowdena trpia farbosleposťou jeho kritici i obhajcovia, píše Tomáš Gális[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="morvay" id="7042174" url-type="sme-article"]V režimoch, ako je ruský, je politika všetko. Aj šport, píše Peter Morvay[/content]
