Píše Richard Turcsányi, ktorý pracuje na projekte Demagog.SK
V nedeľu sa prezentovali v diskusii štyria uchádzači o post hlavy štátu v jarných voľbách. V jej priebehu sa dotkli množstva tém, pričom nechýbalo prezentovanie svojich skúseností a úspechov.
Napriek tomu, že by v takýchto témach kandidáti mohli byť „doma“, s výnimkou jedného všetci v diskusii chybovali.
Odborníci vo svojom fachu?
Ján Čarnogurský ako právnik nevedel, aký je rozdiel medzi platnosťou a účinnosťou zákona.
Kým platným sa zákon stáva po publikovaní v Zbierke zákonov, účinnosť môže byť definovaná samotným zákonom – tak, ako je to v prípade školského zákona.
Celkom pravdivé nebolo ani jeho trvanie na tom, že hlasovanie Národnej rady o zvrchovanosti Slovenska bolo politickým aktom, avšak nie právnym. Publikácia predpisu v Zbierke zákonov definíciu právneho aktu spĺňa.
Andrej Kiska sa nemôže oprieť o politickú minulosť, preto namiesto toho prezentoval svoje podnikateľské úspechy a hovoril o situácii na Slovensku. Ironické je, že jeho dve chyby súvisia práve s interpretovaním súčasných ekonomických problémov.
Kiska vychádzal zo starých čísel pri vyjadrení o rebríčku konkurencieschopnosti - v skutočnosti sme ďalej poklesli zo 71. miesta na 78., a pred nami je už aj Rumunsko. Jeho číslo o nezamestnanosti v Rožňave je taktiež staršieho dáta, keďže Rožňava už nemá 27, ale tesne pod 25 percentami.
Záznam relácie V politike
Hovoriť (fakty) striebro, nehovoriť zlato
Pavol Hrušovský za svoje najžiarivejšie obdobie asi považuje pôsobenie v dvoch Dzurindových vládach. Jeho interpretácia nezamestnanosti sa však od reality podstatne líši - kým podľa Hrušovského nezamestnanosť v období Dzurindových vlád poklesla z 15 percent na osem, podľa Štatistického úradu a Eurostatu v tomto období dokonca mierne narástla a ani podľa údajov Ústredia práce jeho čísla nesedia.
Navyše si Hrušovský zle prečítal aj správu Transparency International o rodinných prepojeniach sudcov - v skutočnosti má každý piaty a nie každý štvrtý sudca na Slovensku v súdnictve rodinu.
Jediným diskutujúcim kandidátom, ktorý z našej analýzy vyšiel s čistým štítom, je Gyula Bárdos. Pravdou však je, že sa vyhol prakticky akýmkoľvek zložitým témam a jeho faktické výroky sa týkali napríklad toho, že bol predsedom poslaneckého klubu v čase koalície aj opozície, že premiér Fico sa postavil proti maďarskému županovi v Trnave, alebo že SMK podporila v minulých voľbách Radičovej kandidatúru.
Štyria prezidentskí kandidáti nám predviedli v diskusii klasický výkon slovenských politikov, keď ich práca s faktmi je buď nízka, alebo nepresná.
Povážlivé v tomto prípade je to, že omyly nastali u kandidátov v oblastiach, ktoré by mali byť ich tromfami.
Prečítajte si aj ďalšie komentáre:
Mentálne je Slovensko stále rozkročené medzi Západom a Východom, píše Peter Schutz Čítajte
Fico si na oznámenie svojej kandidatúry zvolal veľvyslancov. To si môže dovoliť len ako premiér, upozorňuje Peter Morvay Čítajte
Splnenie Ficovho sľubu je nereálne. Týka sa vzdialenej budúcnosti, píše Konštantín Čikovský Čítajte Autor: Richard Turcsányi
