Píše americký novinár Robert D. Kaplan,
hlavný geopolitický analytik spoločnosti Stratfor
Rím nemohol zachrániť severnú Afriku a Spojené štáty nezachránia Blízky východ, pretože Američania majú dosť vojenského zapletania sa do zahraničných záležitostí.
Pojmom Pax romana sa označuje obdobie relatívneho pokoja a stability v oblasti širšieho Stredomoria.
V roku 200 nášho letopočtu Rímska ríša stále prežívala v tieni nie tak dávno zosnulého cisára a pohanského filozofa Marka Aurélia.
V nasledujúcom poltisícročí sa všetko zmenilo.
Fádna zmena
V roku 700 bola pôvodná Rímska ríša minulosťou, Európa sa stala kresťanskou a Blízky východ a väčšina severnej Afriky sa stali moslimskými.
Počas tohto obdobia sa po stredomorskej oblasti rozptýlili chudobní, nevzdelaní a extrémistickí kresťanskí heretici – donatisti, buričskí mnísi a podobne – zapaľujúci synagógy a pohanské chrámy a potom ich samých v severnej Afrike napadli arabské armády obracajúce ich na nové prísnejšie náboženstvo.
Medzitým gótske kmene drancovali Európu a Malá Ázia bola na začiatku impozantného konfliktu medzi kresťanmi, ktorí uctievali ikony, a tými, čo oslavovali ich ničenie.
Obdobiu neskorej antiky dominovali obrovské civilizačné zmeny, hoci mnoho z nich si ich účastníci ani nevšimli.
Pre nás je toto obdobie dramatické len preto, že dnes už poznáme jeho začiatok i koniec. Ale každý jeden deň tohto poltisícročia v Stredomorí sa mohol javiť ako úplne fádny a len málokto vedel, akým smerom všetky tieto udalosti smerujú.
KRESBA: VIZÁR
Rozpad statusu quo
Je jasné, že dnes sa historické hodiny pohybujú o dosť rýchlejšie a o arabskej jari, vojenskom vzostupe Číny, rozkolísanej Európe, nukleárnom Iráne a úpadku americkej hegemónie po Studenej vojne sa popísali tisíce a tisíce slov.
Naozaj dokážeme postrehnúť prebiehajúce zmeny lepšie ako súčasníci svätého Augustína?
