Ak by tlačové agentúry dostali viac peňazí, možno by sme aj my známemu komentátorovi nepokazili sviatky správou o jeho falošnom úmrtí.
Ešte raz sa s kolegami zo sme.sk ospravedlňujem Matejovi Hajkovi a všetkým čitateľom za uverejnenie nepravdivej správy o jeho úmrtí.
Nasledujúce riadky nemajú sme.sk a iné médiá zbaviť viny za túto hlúposť, ale bola by škoda ich nenapísať.
Pôvodcom nepravdivej informácie o smrti športového komentátora Mateja Hajka bola Tlačová agentúra Slovenskej republiky, ktorá v stredu o 16:40 vydala správu s týmto znením:
Hokej: Deň po Vianociach náhle zomrel komentátor Matej Hajko
Bratislava 25. decembra (TASR) - Vo veku 38 rokov zomrel v stredu náhle hokejový komentátor Matej Hajko.
Matej Hajko pracoval v Slovenskom rozhlase a neskôr v Slovenskej televízii, kde bol jeho prioritou práve hokej. Neskôr z týchto médií odišiel a v poslednom čase na Sport1 a Sport2 komentoval domáce stretnutia Slovana Bratislava v KHL. (go)
Zdrojom informácie TASR bol tento e-mail:
Dobrý deň,
z ľútosťou vam oznamujem, ze dnes nahle zomrel hokejovy komentator Matej Hajko vo veku 38 rokov. Prosim o zverejnenie informacie a spomienku naňho. Ďakujem.
S pozdravom Katarina Horakova
E-mail odoslaný o 16:30 z adresy katarina.horakova@centrum.sk odišiel na e-mailové adresy sport@tasr.sk, sport@sita.sk, sport@stv.sk, sport@rozhlas.sk a redakcia@hokej.sk.
Netrúfam si povedať, či služba v športovej redakcii TASR dodržala ich štandardy, pretože nepoznám podrobnosti.
Ak by však aj prišla správa z adresy, ktorá je prijímateľovi známa, určite by sa mala služba snažiť si ju overiť aspoň u odosielateľa, ak už nie z iných zdrojov. To sa však nestalo.
Tak to urobili napríklad v agentúre SITA. Na moju prosbu postup agentúry vysvetľuje šéf jej športového oddelenia:
"Prečo sme to nevydali? Lebo som sa snažil overovať, či je to pravda, keďže Maťa poznám a ten e-mail sa mi zdal čudný aj pre neznámeho odosielateľa a jeho adresu. Dotyčná odo mňa dostala e-mail, nech mi potvrdí, či je v nejakom vzťahu s Maťom, a čakali sme. A horúce telefónne linky fungovali... V poslednom období sa totiž stáva módou, že prichádzajú podobné poplašné správy."
Peter Pasuth, vedúci redaktor športovej redakcie SITA
Určite to nie je dôkaz, že štátna agentúra funguje zle a súkromná, samozrejme, lepšie. Tentoraz to tak bolo, no dramatický rozdiel medzi kvalitou SITA a TASR podla mňa nie je.
V každom prípade táto trápna historka ukazuje, ako veľmi sú médiá závislé od tlačových agentúr.
Médiá sú závislé od agentúr Väčšina informácií, ktoré nejako publikujú slovenské médiá, pochádza z tlačových agentúr alebo je ich informáciami minimálne na začiatku ovplyvnená.
Bežné správy typu "Kaník zasadil tento mesiac pätnásty stromček", "České Budějovice nastúpia bez zraneného Nováka", "Parlament bude pokračovať v stredu budúceho týždňa", "Kaliňák povedal, že sa jeho ministerstvo v najbližšom čase zameria na prevenciu nehodovosti" nikto v internetových médiách, rádiách, televíziách, novinách neoveruje.
Ak sa tam napríklad netvrdí, že Kaník sa volá Boris a je predseda SDĽ, že české Budějovice hrajú Ligu majstrov, že Hlina bude na pokračovanie rokovania parlamentu čakať v budove o hlade aj s rodinou, alebo že Michal Kaliňák je minister školstva, tak sa to posudzuje v zásade len podľa dvoch kritérií: ako veľmi je to pre čitateľa dôležité a zaujímavé.
Všetky médiá "konečnej spotreby" pracujú s predpokladom, že v tlačových agentúrach aspoň na úrovni editorov pracujú príčetní dospelí ľudia a že to spolu s tradičnými agentúrnymi pravidlami zabezpečuje, že si tam správy nevymýšľajú. Alebo že správu o smrti človeka nevydajú, pretože im prišiel po Vianociach e-mail od neznámeho odosielateľa.
Závislosť médií od kvality agentúrneho spravodajstva možno využiť na relatívne lacné zlepšenie kvality všetkých slovenských médií. Ak sa podarí zlepšiť ponuku agentúrneho spravodajstva, ktorý je polotovarom pre všetky slovenské médiá, stúpne prirodzene aj ich kvalita.
Ako prišla bieda Na Slovensku ponúkajú kompletné spravodajstvo len TASR a SITA. ČTK už pred rokmi odišla. Tá mala vysoké profesionálne štandardy, platila ľudí lepšie ako slovenské médiá a hoci vydávala čoraz menej správ v slovenčine, vedeli ste sa na ňu spoľahnúť viac ako na slovenské agentúry. Ale ekonomicky to bol nezmysel, česká vláda fakticky dotovala slovenskú žurnalistiku a keď prišla kríza, tak slovenskú pobočku ČTK rozpustili.
Odchod ČTK z trhu neznamenal viac peňazí pre slovenské agentúry, ale naopak. Vládna dotácia pre TASR nestúpa, ročne je okolo dvoch miliónov eur, čo je už viac ako polovica príjmov štátnej agentúry. SITA žiadne dotácie nemá a rovnako ako TASR jej padajú komerčné príjmy.
Médiá sekajú náklady všade, natlačili agentúry do cenovej vojny, čím agentúry prišli v posledných piatich rokoch možno až o tretinu príjmov od klientov. Prispôsobili tomu náklady a prejavilo sa to.
Teraz je už zbytočné médiám nadávať, že boli krátkozraké a mysleli len na vlastné šetrenie nákladov a nedošlo im, že ak budú príjmy agentúr klesať, tak to efekt z konkurenčného boja TASR a SITA nezachráni.
Potreby jednotlivých médií sú natoľko rozdielne a nedôvera medzi nimi taká veľká, že sa nikdy nedohodnú na tom platiť aspoň toľko čo v minulosti. Ak by to urobilo len pár médií, kvalitu agentúr by to dvihlo málinko, ale iniciatívne médiá by sa oproti konkurencii oslabili.
Má na to len štát Áno, bez toho, aby do agentúr nalial viac peňazí štát, sa ich kvalita nezlepší.
Samozrejme, štát má obmedzené možnosti. No už v súčasnosti priamo aj cez koncesionárske poplatky dotuje RTVS sumou vyše sto miliónov eur. TASR má v rozpočte nachystaných 1,4 milióna eur. Rozhlasové a televízne vysielanie je samozrejme neporovnateľne drahšie ako výroba správ a videospráv tlačových agentúr, no vplyv tlačových agentúr sa podceňuje. Keď počúvate správy vo vašom obľúbenom rádiu alebo ich čítate na webe, nenapadne vám, ako veľmi sú závislé od SITA a TASR.
Vplyv kvality agentúr na priemer celej slovenskej žurnalistiky vnímame málo aj preto, lebo najlepšie veci píšu a točia ľudia mimo agentúr. Ibaže tie by nevznikali bez bežného denného spravodajstva a to by bolo pre médiá dramaticky drahšie, ak by neexistovali tlačové agentúry.
Na slovenské pomery veľké, silné médiá s reálnou redakciou ako napríklad SME/sme.sk si môžu aspoň predstaviť, že by sa zariadili aj bez služieb agentúr. No väčšina komerčných rádií a iných spravodajských webov by bez nich nemohla existovať.
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0Ak6n14HdW-MadGIxY1pUdmNvZ0xuVEJaVnhoLXRiUlE&transpose=1&headers=1&range=A11%3AF14&gid=0&pub=1","options":{"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":16},"series":[{"type":"bars"}],"curveType":"function","animation":{"duration":500},"width":500,"type":"line","hAxis":{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},"vAxes":[{"useFormatFromData":true,"title":null,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null}],"booleanRole":"certainty","title":"N\u00e1klady a pr\u00edjmy TASR (mil. eur)","height":371,"legend":"right","useFirstColumnAsDomain":true,"tooltip":{}},"state":{},"view":{"columns":[{"calc":"stringify","type":"string","sourceColumn":0},1,2,3]},"isDefaultVisualization":false,"chartType":"ComboChart","chartName":"Chart 1"}
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0Ak6n14HdW-MadGIxY1pUdmNvZ0xuVEJaVnhoLXRiUlE&transpose=1&headers=1&range=A17%3AE19&gid=0&pub=1","options":{"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":16},"vAxes":[{"title":null,"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null}],"title":"Tr\u017eby a strata/zisk SITA (mil. eur)","booleanRole":"certainty","height":371,"animation":{"duration":500},"legend":"right","width":500,"useFirstColumnAsDomain":true,"hAxis":{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindowMode":null,"viewWindow":null,"maxValue":null},"isStacked":false,"tooltip":{}},"state":{},"view":{"columns":[{"calc":"stringify","type":"string","sourceColumn":0},1,2]},"isDefaultVisualization":false,"chartType":"ColumnChart","chartName":"Chart 2"}
Prečo by bol efekt okamžitý Len príkladom: Ak by štát pridal tlačovým agentúram ročne navyše dva milióny eur, agentúry by nutne do niekoľkých týždňov skvalitnili svoj servis. Pretože by to bol pre agentúry silný impulz a nemali by odvahu väčšinu z neho preliať do ziskov alebo tunelov. Manažérsky sú pripravené okamžite riadiť viac redaktorov a editorov a aj zohnať skúsenejších a drahších, ak by ich bolo z čoho zaplatiť. Kto pozná situáciu v agentúrach, vie, že viac a skúsenejších ľudí je presne to, čo potrebujú ako prvú pomoc.
Najväčšie riziko takéhoto opatrenia by bolo, že by obe agentúry nové peniaze investovali do ďalšieho zlacňovania služieb, čo by médiá privítali, ale verejnosť by z toho úžitok nemala. Tomu sa dá zabrániť napríklad tým, že by štát zaviazal agentúry a médiá, aby už neznižovali ceny. Pri prísľube veľkého balíka štátnych peňazí pre agentúry by na to stačila napríklad aj neformálna dohoda ministra kultúry, agentúr a mediálnych zväzov.
Peniaze by mali dostať obe agentúry, pretože by tým ostala zachovaná súťaživosť. Ak by výrazne viac peňazí dostala len TASR, agentúru SITA by to už mohlo naozaj definitívne položiť. A ak by zanikla SITA, zvýšilo by sa riziko pokusov politicky zneužívať TASR. To by mohlo mať rovnako dramatické dôsledky ako pozvoľný pokles kvality.
Spôsobov, ako legálne a rozumne dotovať TASR a SITA, má štát viacero. Môže si od nich len niečo vágne objednať alebo ich zaviaže k rozšíreniu počtu správ, alebo na seba preberie náklady na všetky stáže študentov v agentúrach, alebo ich bude platiť napríklad podľa spätnej väzby od médií, ktoré ich produkty odoberajú.
Trh by to poškodilo málo Bolo by to zároveň pomerne spravodlivé riešenie, ktoré by neohrozilo novinový, webový, televízny či rádiový trh. Peniaze venované tlačovým agentúram, ktoré by sa zmenili na vyššiu kvalitu ich spravodajstva, by sa v podobe presnejších informácií dostali do všetkých (úplne všetkých) slovenských profesionálnych médií.
V tomto zmysle je jedno, či má médium väčšinu správ pôvodných ako napríklad SME alebo Markíza, alebo väčšinu čerpá z agentúr ako napríklad sme.sk či Rádio FM. Všetky médiá pracujú aj s agentúrnymi informáciami a čím je ich kvalita vyššia, tým z vyššej úrovne sa začína ich ďalšie spracovanie.
Ak v súčasnej situácii vložíte jedno euro do TASR a SITA, tak možno dvadsať centov sa stratí niekde v agentúre, ale 80 centov skončí v ich investíciách do kvality ich produkcie. A to automaticky a okamžite zvýši úroveň všetkých slovenských komerčných médií a spravodajstva RTVS.
