KNIHA TÝŽDŇA
PROMĚNA / METAMORPHOSIS
Najväčšiu zásluhu na tom, že o slávnom autorovi sa hovorí ako o neurotikovi a depresívnom človeku, má jeho priateľ Max Brod
Pred pár mesiacmi vyšlo nové spracovanie slávnej Kafkovej Premeny špeciálne s ilustráciami českého básnika a výtvarníka Jiřího Slívu. Obsahuje humorné kresby Franza Kafku v kontexte dejín a kultúry. Knihu Proměna / Metamorphosis vydalo Nakladatelství Franze Kafky k príležitosti 130. výročia narodenia spisovateľa. Ide o dvojjazyčné česko-anglické vydanie, ktoré je navyše obohatené o básnické a výtvarné „nápady milovníka Kafky“ v podaní Jiřího Slívu. Ten totiž na známeho pražského spisovateľa hľadí ako na humoristu. Zdá sa vám to nepredstaviteľné?
Melancholický trpiteľ
Gregor Samsa sa jedného rána zobudil ako hmyz. Po prebudení pocítil nevoľnosť a zistil, že sa premenil na obrovského chrobáka. Keď sa konečne prebral zo sna, pozrel na hodiny a uvedomil si, že už mal byť v práci. Čo si pomyslia jeho nadriadení? Ako im zdôvodní svoje meškanie?
Kafka o sebe hovorieval ako o zbytočnej existencii. V očiach svojho otca bol vždy ničím. Vo svojich denníkoch opisoval sám seba ako hmyz, ktorého existencia je závislá len od práce, od iných ľudí, ktorí mu preukazujú milosť a nezašliapnu ho. Tak to aspoň vyplýva z jeho denníkov. Sú plné negativizmu, sebaodcudzenia a utrápenosti mladého človeka. Ak čítame jeho diela v tomto kontexte – postupne si to potvrdzujeme. Kafka mal ťažký život.
Tento druh Kafkových obdivovateľov, ktorí ho vnímajú ako úzkostného človeka, sú tzv. trpitelia. Kafka je v takomto prípade neurotický autor, ktorý celý život trpel a svoje útrapy zobrazoval vo svojich dielach. Bol trápený svojou rodinou, autoritatívnym otcom, ktorý mu dal pocítiť existenciálnu vinu a nenechal mu ani kvapku slobody. Vidíme tak hlavne ťažobu jeho existencie, nenávisť voči Nemcom žijúcim na českom území, ktorú prežíval na vlastnej koži, a tak ďalej. O jeho útrapách by sa dalo písať donekonečna. Ide len o prvý pohľad, ktorý je prevažne melancholický. Kafkovi však zabezpečil trvalé miesto vo svetovej literatúre.
Druhý pohľad je o niečo pozitívnejší.
Kafka ako zabávač?
Celá situácia vyzerá na pohľad bizarne. Človek, ktorý sa prebudí ako chrobák, začne v prvom rade premýšľať, či sa mu nesníva. V druhom rade by ho trápilo, kam sa asi podelo jeho telo? Potom by si pomyslel, že je prepracovaný alebo sa - v horšom prípade - zbláznil natrvalo. Bolo by to ako zlá nočná mora pre každého, kto svoje sebahodnotenie stavia najmä na obdive iných.
Ak uvažujeme o premene vo všeobecnosti, štandardne je to napríklad premena húsenice na motýľa. Niečo na pohľad nepríjemné sa zmení sa dokonalejšie stvorenie – motýľa. Rovnako je to pri škaredom káčatku atď. Premena bytosti v rozprávkach, povestiach a mýtoch je premenou niečoho nedokonalého na krajšiu a o stupeň vyvinutejšiu bytosť. Ovídius napísal svoje Metamorfózy ako monumentálnu básnickú skladbu, v ktorej sa ľudia menia na rastliny a živočíchy. Ide o náročné dielo, v ktorom je premena trestom, inokedy zas odmenou. Kafkova premena je vo svetle Ovídiových metamorfóz tragikomický príbeh o Gregorovi Samsovi, ktorý sa „jednou ráno probudil z nepokojných snů, shledal, že se v posteli proměnil v jakýsi nestvůrný hmyz.“ V tradičných mýtoch a veľkolepých bájach sa ľudia menia na vznešené bytosti za určitým účelom alebo za odmenu, to len Kafkov hrdina sa zmenil na chrobáka – pre nič za nič. Absurdné. Komické!
Multiple Kafka
Tento pohľad zastáva druhý tábor Kafkových fanúšikov. Vnímajú ho ako spisovateľa, ktorý sa pri písaní zabával. Sú to tzv. baviči. Len málo ľudí vie, že o obraz „depresívneho Kafku“ sa postaral najmä Max Brod. Okrem iného spálil všetky Kafkove písomnosti, v ktorých sa zmieňoval o návštevách nevestincov a podobných radovánkach, a podľa slov viacerých má hlavne Brod zásluhu na tom, že sa o Kafkovi píše ako o neurotikovi. Má to veľmi jednoduchý dôvod – predajnosť. „Pak napadlo Maxe Broda, že se Kafka lépe prodá jako mistr odcizení, deprese a utrpení, z nehož není návratu,“ píše Jiří Slíva. Kafkove menej známe poviedky, ako napríklad Blumfeld starší mládenec, majú svoj odľahčený pôvab a zvláštny druh humoru. Táto poviedka nahlodáva tradičný pohľad na Kafku – depresívneho autora, ktorý „vystihol súčasnú dobu plnú atmosféry strachu a byrokracie“. Ukazuje ho viac ako spisovateľa, ktorý mal rád humor, vedel vychutnávať život, vystreliť si zo seba a svojich literárnych postáv.
Interpretácia Kafkovho diela je rôzna a závisí najmä od čitateľa. Ten je hlavným zdrojom, ktorý vytvára význam Kafkovho diela. Jiří Slíva to jednoducho zhrnul do vety: „Každý má svého Kafku“, pretože Kafka sa mení v čase. Raz ho čítame ako úzkostlivého a depresívneho pražského žida, inokedy zas ako absurdného komedianta, ktorý sa zabával pri písaní premeny človeka na chrústa. A bavil sa! Zabával sa na absurdnosti situácie!
Autor: Nina Chybíková
