Spätným pohľadom bol rok 2013 na Slovensku najpokojnejší od vypuknutia krízy.
Krajinou nekmásali žiadne voľby (regionálne boli uspávanka, Kotleba a Maňka prepáčia), nepadala vláda, ani euroval sa nebúral a po gorile, ktorej rev pred rokom až uši trhal, sa zem zľahla. Pogrom na živnostníkov a malé podnikanie sa síce konal, ale korene má v roku 2012, no a sága Trnka-Čentéš-Čižnár (Gašparovič, Ústavný súd, vláda) sa už len dohrávala.
Menej decibelov neznamená, že sa udialo málo. Dvetisíc trinásty bol rokom „tichého“ cementovania politickej moci vládnej strany a akcelerovaného presúvania ekonomickej moci do rúk oligarchie domáceho pôvodu.
Nejde o slovenské špecifikum. Sme súčasťou postkomunistického trendu, ktorý zasahuje v ešte vyššej intenzite Maďarsko, Česko, veľký kus Balkánu atď.
Vladimír Mečiar namiesto toho, aby raz za rok, keď vystrčí hlavu z búdy, iba zbytočne kritizoval, by mal plesať. S vládou Fico II totiž úspešne kulminuje etablovanie druhej vlny národnej, našej, slovenskej „kapitálotvornej vrstvy“, ktorej prvej vlne asistoval ako pôrodná baba.
Nie je to len takpovediac „netto“ zásluhou Fica, ktorému sa úprimná snaha dostať k žľabom svoje „riadiace orgány“ - či už z odboru finančníctva, energetiky, stavebníctva, papierenského priemyslu, dopravy - uprieť naozaj nedá. Proces súčasne akcelerujú zajačie úmysly strategických investorov, ktorí sa v kríze snažia „dobiť batérie“ zbavovaním sa svojich či už geograficky, alebo ekonomicky periférnych aktív.
Až sa o ďalších päť rokov takto pozrieme späť, je ľahko možné, že ako udalosť roka 2013 nevyzdvihneme napríklad zaiste úchvatné tunelovanie tajných služieb či nebodaj Ficovu kandidatúru na prezidenta, ale kúpu menšinového podielu SPP skupinou EPH od francúzskych a nemeckých vlastníkov. Ukáže sa podľa toho, komu bude ten podiel patriť o tých päť rokov.
Druhým regionálnym trendom, ktorý urýchlil penetráciu v roku 2013 aj na Slovensku, je zužovanie prácne budovaného priestoru liberálnej demokracie. Napríklad karikovaním ústavnosti štátnymi inštitúciami a ich plošným úpadkom.
Aj na Slovensku to vyzerá tak, že sa končí jedna etapa demokratického vývoja a začína sa akási iná, lemovaná slabnutím spoločenského konsenzu, že cesta, ktorou sme sa vydali v roku 1989, je tá pravá.
Prečítajte si ďalšie komentáre:
[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7052275" url-type="sme-article"]Ako šiel čas, priebežné vyplácanie dôchodkov sa vyvinulo v „perpetuum monštrum“, píše Peter Schutz[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="galis" id="7052277" url-type="sme-article"]Rok 2013 priniesol na medzinárodnej scéne niekoľko dôležitých udalostí, ktoré by mohli predznamenať jej budúci vývoj, píše Tomáš Gális[/content]
