Píše pedagóg a publicista PAVOL HARDOŠ
Pri nadchádzajúcich prezidentských voľbách sa znovu ukazuje, ako politické debaty dlhodobo trpia neužitočným splošťovaním: súboj dobrých a zlých, starých (goríl) a nových (čistých) a pod.
Dlhodobým riešením tohto splošťovania je návrat k chápaniu politiky ako súboja rôznych hodnôt a záujmov. Netreba byť pritom prekvapený, že prezident je naozaj politická funkcia.
Mnohí komentátori však akoby stále žili zasnení v týchto sploštených schémach. Politiku vnímajú ako súboj dobra so zlom najmä cez prizmu našej dynamickej demokratizácie a boja proti mečiarizmu.
Stále rozcítene spomínajú na veľkolepý Príbeh, ako hlúpy Jano, očakávaniam a svetu napriek, porazil šarkana a získal princeznú a vstup do Európskej únie k tomu.
Definitívnym víťazstvom nad mečiarizmom však bude práve to, keď voliči odmietnu anachronizmy a nezvolia za prezidenta niekoho len preto, že symbolizuje príbeh z minulosti. Rozprávky sú pre deti a Slovensko už, dúfajme, žije svoju demokratickú dospelosť.
Z tohto dôvodu nemôže byť napríklad Milan Kňažko dobrým kandidátom. Nevolíme symbol turbulentného politického života rokov 90. ani živý exponát novembra '89. Politika navyše nie je herectvo, tu sa nedá zhodiť kostým a prijať nové roly celkom bez zreteľa na roly predchádzajúce.
Od tribúna ľudu na námestiach cez Mečiarovho roztlieskavača až po márnotratného syna navrátivšieho sa do lona občianskej pravice nemôže sa dnes po desiatich rokoch v civile a predtým dvanástich rokoch vo vrcholnej politike, v ktorej reprezentoval VPN, HZDS, DU, SDK a SDKÚ, tváriť ako občiansky, resp. poststranícky kandidát.
Je obrovským nešťastím slovenskej pravice, že jej strany pôsobia, ako keby sa dávno vzdali svojich hlavných inštitucionálnych úloh v demokracii (vyjadrovanie a spájanie záujmov) a namiesto toho sú projektmi a spolkami funkcionárov, ktorí sa desia samotného slova „politika“.
Priam tragicky potom pôsobia pravicové strany tzv. ľudovej platformy, ktoré sa rozhodli spáchať nomináciu Pavla Hrušovského, zaslúžilého kádra a stelesnenia straníckej malomyseľnosti. Ďalší šalát so slovnou majonézou v tomto úrade naozaj netreba.
