Píše britský publicista Gwynne Dyer
Vieme však, že Američania by svoje peniaze mohli použiť aj efektívnejšie.
Spojené štáty na svoje spravodajské služby v roku 2013 podľa údajov Washington Post minuli 52,6 miliardy dolárov. Dokázalo by Rusko zabrániť teroristickým útokom vo Volgograde, pri ktorých zahynuli desiatky ľudí, keby na svoje tajné služby míňalo také isté sumy? Dá sa vôbec tento problém vyriešiť tým, že na jeho riešenie vyčleníte viac peňazí? A aký veľký je vlastne ten problém?
Rusko v skutočnosti nemá toľko peňazí, tak znížme limit na 10,6 miliardy dolárov, ktoré za rok minie NSA. Spomedzi šestnástich tajných služieb pracujúcich pre americkú vládu kladie práve NSA najväčší dôraz na svoju údajnú schopnosť zabrániť teroristickým útokom pomocou monitorovania komunikácie kohokoľvek z nás.
Zastavilo by 10,6 miliardy dolárov použitých rovnakým spôsobom útočníkov vo Volgograde? Odpoveď nepoznáme, rovnako ako nevieme, či by miliarda navyše zabránila atentátu na bostonskom maratóne v apríli uplynulého roka. Možno by sme preto mali preformulovať otázku.
Sto miliárd na tisíc ľudí
Za posledných desať rokov zomrelo v Rusku pri teroristických útokoch 785 ľudí, pričom Moskva zďaleka na spravodajské služby nevynakladá sumy porovnateľné s rozpočtom NSA. V Spojených štátoch teroristi v rovnakom období zabili 26 ľudí. Znamená to, že NSA v uplynulom desaťročí zachránila životy 759 Američanov?
Pravdepodobne nie. Rusko má totiž s terorizmom omnoho vážnejší problém než Spojené štáty. Šesť miliónov obyvateľov, ktorí žijú v prevažne moslimských republikách severného Kaukazu, patrí k rôznym etnickým skupinám. Tie si o sebe myslia, že žijú pod ruskou okupáciou. Spojené štáty nemajú porovnateľnú skupinu obyvateľstva a prísne hraničné kontroly sú zároveň vážnou prekážkou pre teroristov spoza hraníc.
Pred dvanástimi rokmi sa objavila jedna výnimka, keď sa zahraničným teroristom podarilo dostať do USA a zaútočiť. Lenže útočníci z 11. septembra použili celkom novú techniku. Inovácie tohto druhu sú veľmi zriedkavé a prekvapia len prvýkrát. Žiadny iný teroristický útok v Amerike či kdekoľvek inde nebol taký ambiciózny.
NSA teda za posledných desať rokov určite nezabránila desiatim 11. septembrom, dokonca je veľmi nepravdepodobné, že zabránila čo len jednému. Ale pripusťme, že aktivity NSA skutočne za desaťročie zachránili 759 Američanov. Aby sa nám ľahšie počítalo, zaokrúhlime počet ušetrených životov na tisíc.
Znamenalo by to, že za desať rokov NSA minula sto miliárd dolárov na záchranu tisíc životov. Čo je asi sto miliónov dolárov na jedného zachráneného. (Za predpokladu, že bez NSA by bol americký problém s terorizmom ešte väčší, než majú Rusi.)
Iné možnosti
Keď ekonómovia uvažujú o použití peňazí na konkrétny projekt, zvažujú aj výhody ich alternatívneho použitia. Existujú iné možnosti, ako použiť sto miliárd dolárov, ktoré by zachránili život viac než tisícke Američanov?
Zvážme použitie časti z nich na starostlivosť o chudobných Američanov pred a krátko po narodení. Len miliarda dolárov na rok, čo je 250 dolárov na jedno dieťa, by umožnila Spojeným štátom znížiť úmrtnosť novorodencov na úroveň nižšiu, než má Kuba, a možno ešte viac až na úroveň Portugalska a Južnej Kórey. Za desať rokov by to bolo 60-tisíc amerických detí, ktoré by dostali šancu vyrásť.
Alebo si vezmime cesty. Inžinieri dokážu celkom presne odhadnúť, koľko ľudí ročne zahynie na konkrétnom úseku cesty. Závisí to od jej šírky, povrchu, množstva ostrých zákrut, prítomnosti zvodidiel atď. Všetky tieto podmienky dokáže ovplyvniť množstvo peňazí použitých na výstavbu.
V roku 2012 zomrelo na cestách približne 34-tisíc Američanov. Ďalších päť miliárd dolárov ročne použitých na zvýšenie bezpečnosti na cestách by tento údaj pravdepodobne znížilo o tisícky obetí. Za desať rokov by sa zachránilo ďalších 60-tisíc životov.
Spolu to máme 120-tisíc zachránených a stále nám zostávajú štyri miliardy dolárov ročne na iné život zachraňujúce opatrenia. Pri použití desaťročného rozpočtu NSA by sme za dekádu takmer určite skončili niekde na čísle 150-tisíc ušetrených životov. To je 150-krát viac, než sme získali investovaním do NSA – a ešte sme pritom nezohľadnili náklady na nahnevaných spojencov a porušovanie občianskych práv.
Politicky dôležitejšie životy
Nanešťastie, Američania umierajúci v detstve alebo na cestách neplnia titulky, kým obete terorizmu áno. Politicky sú ich životy dôležitejšie a to rozhoduje o tom, kam pôjdu peniaze. Navyše, kalkulácie tohto druhu sú považované neslušné.
Nič to. Ako zvykol hovoriť Herman Kahn, nestor amerických nukleárnych stratégov, keď ho kritizovali pre chladnokrvné odhady, koľko miliónov Američanov by umrelo v dôsledku použitia rôznych stratégií pri vedení atómovej vojny: „Želáte si radšej nejakú roztomilú chybu?“
Čítajte viac komentárov:
[content type="avizo-clanok" img-db="morvay" id="7056541" url-type="sme-article"]V pochopiteľnej radosti z návratu našich paraglajdistov z Iránu trochu zaniklo, že tam vôbec nemali čo robiť, píše Peter Morvay[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7056532" url-type="sme-article"]V spoločnosti, v ktorej sa najčastejšie skloňuje nezamestnanosť, nepanuje veselá nálada, píše Peter Schutz[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="fila" id="7056531" url-type="sme-article"]Prezident dostáva informácie od tajných služieb a môže ovplyvniť výber ich šéfov, píše Lukáš Fila[/content]
