Keď sa veziem na pome, v hlave sa mi vždy spustí prúd spomienok na lyžovanie v detstve, keď som mal drevené lyže s viazaním zvaným kandahar na strunu vpredu, a ako veľmi malý ešte dokonca kožené lyžiarky, ktoré vyzerali ako vibramy a vzadu sa upínali hrubým kovovým drôtom.
Za sedmičku borovičky sme štyria lyžovali v Liptovskej Osade od deviatej ráno až do tmy, nie za dvanásť eur na dve hodiny ako dnes, vtedy boli lyže dlhé a sneh skutočný, do večera vlekár fľašu dopil a ležal na snehu, hral sa so psom a spokojne klial, našťastie sa tam nemohlo nič stať, lebo drevo, predpotopnú kotvu, som nosil obviazanú okolo pása a sám som si ju pripínal na drôt, ktorý sa krútil dokola v slučke.
