Keď sa pred piatimi rokmi prijímala spoločná mena, bolo tu napísané, že oslavné chorály, akože euro prichádza ako „talizman pre šťastie“, respektíve „ochranný štít“ sú rovnakou astrológiou ako opačné tvrdenia, že na eure Slováci prerobia.
Pohoria dlhov denominovaných v eurách stavali už v tom čase – teda dávno pred prvým gréckym bailoutom – také otázniky nad budúcnosťou eurozóny, že sme si povedali, že čo sa týka plusov a mínusov najdlhšieho integračného kroku, múdrejší budeme tak o päť rokov.
Päť rokov je preč a múdrejší nie sme. Pravdepodobnosť škaredých scenárov, obracajúcich prijatie „v najlepšom čase“ (známy spevák) na až morbídny humor, síce vzrástla, no výlučne zásluhou ECB zase nie natoľko, aby sa dalo kategoricky vyhlásiť, že euro je definitívne prepadák.
