Píše Andrej Sannikov,
bieloruský aktivista a politický väzeň.
Pozornosť sveta sa nedávno upierala na statočných Ukrajincov, ktorí svoju podporu vstupu do Európskej únie prejavili na veľkých zhromaždeniach.
Ale dôležité je aj pamätať na ich severných susedov v Bielorusku – krajine, ktorá síce geograficky leží v strede Európy, ale politicky je podobnejšia stojatým vodám Sovietskeho zväzu.
Väčšina jeho obyvateľov chce byť slobodná, ale brutálny diktátor ich utláča nemilosrdnejšie a despotickejšie ako ukrajinský prezident Viktor Janukovyč a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin spolu.
Kde sa stala chyba
Ako prezidentský kandidát som sa pred tromi rokmi účastnil na masových demonštráciách, aké moja krajina nevidela roky.
V centre Minska ľudia všetkých sociálnych skupín vzdorovali policajnému štátu a chladu, aby protestovali proti rozsiahlym volebným podvodom, vďaka ktorým si bieloruský diktátor Alexander Lukašenko ukradol víťazstvo.
Podporovali sme budúcnosť, ktorá leží v Európe, nie v znovustvorení Sovietskeho zväzu.
Táto ukážka vôle ľudu Lukašenka a jeho bitkárov vystrašila. Polícia brutálne rozohnala nenásilné zhromaždenie, bila ženy, starcov, kohokoľvek, kto prišiel pod ruku, čo bola situácia, akú moja krajina nezažila od konca druhej svetovej vojny.