Marc Chagall (1887 – 1985) rozdával na všetky strany a sám seba považoval za obdareného človeka a umelca. Keď mu v roku jeho osemdesiatin usporiadali vo Francúzsku veľké výstavy, vlastné obrazy si vraj prezeral s údivom dieťaťa. Žasol nad svojím životom i nad tým, akú zázračnú púť prešiel ten chudobný židovský chlapec z Vitebska.
Jeho spomienky vyšli knižne už v roku 1931 a nedávno ich pod rovnakým názvom – Ma vie, Můj život vydala pražská Metafora v preklade Jakuba Volného a s doslovom Václava Vokolka.
Portréty na rozlúčku
Chagall dopísal memoáre v roku 1922 v Moskve a poňal ich ako rozlúčku s milovaným rodným mestom. Tvoria ju s láskou a vďakou napísané portréty rodičov, príbuzných, priateľov a miest.
