Nedávno sa svet rozlúčil s Nelsonom Mandelom, ktorého genialita spočívala v jeho odpúšťaní. Milióny ľudí nepochybujú, že to odpúšťanie spôsobilo v Juhoafrickej republike zásadnú zmenu. I keď vedia, že Nobelovu cenu za mier nezískal v roku 1993 sám, ale ruka v ruke s prezidentom de Klerkom, nijako to nadšenie jeho obdivovateľov nezmenšuje.
Čosi podobné sme zažili aj my v roku 1989. Spolu s príbuznými Danky Košanovej sme odpúšťali ruským vojakom, ktorí v auguste 1968 Danku zabili. Aj my v tom hľadáme jedno z vysvetlení, prečo sa nežná revolúcia zaobišla bez násilia.
Na Mandelovom pohrebe podal americký prezident ruku kubánskemu lídrovi – zaiste na znak toho, že Mandela síce zomrel, ale jeho odkaz ostáva živý. A že veľkosť Mandelovho odpúšťania je nesporná, aj keby hneď bolo iba dôkazom jeho politického umenia.